Loading ...
Kniha smrti 7: Nepriateľ
Autor: Robi
Sarah u mňa prespala. Bolo to čudné po dvoch rokoch mať ju tak blízko . A ako to Roman mohol vytušiť, že príde ? Žeby ju on zavolal chce sa mi pomstiť. Sarah sa zobudila.
-Som taká rada ,že sme sa včera opäť dali dokopy. Milujem ťa. Idem ti doniesť raňajky-
-Nie ja radšej pôjdem dole lebo tu narobíme bordel-
Mama sa celé raňajky neozvala iba po raňajkách si ma odchytila ked som si balil desiatu.
-Kde je Kamilka ? Myslím ,že s touto Sarou si sa už rozišiel a chúda Kamilka ! –
-Mami nefňukaj mi tu , z Kamilkou sme sa už rozišli bol to omyl .- povedal som a až teraz som si uvedomil , že moje plány to trochu zmenilo.
-Ideme a nerieš to čo nemáš – nervozne som skríkol.
Ani som nevyšiel pred dom už ma tam čakal Roman , že či sa teším .
-Ja no mohlo by to byť…
-Ale ja som veľmi rada , že som z Jakom. – podozrivo žmurkla na Romana.
Ako sme kráčali cez park zbadala ma Kamila. A len čo ma zbadala smutno pozrela a odletela.
-Nie toto som nechcel ja som len chcel zistiť ,že čo ku mne cítiš ja ťa nemilujem ja milujem Kamilu. -povedal som.
-Ale Jake čo tohovoríš ty máš rád len mňa – začala sa na mňa zase lepiť jak nálepka .
Toto bol prúser Kamila sa na mňa nasrala a ja tu vykračujem po chodníku so Sarou , ktorá sa veľmi čudne správa k Romanovi.
-Ja mám prácu musím doručiť pár duší ..UPS no niečoho a odišiel som. Sadol som si na lavičku a listoval som knihu dobre Lisa Courty, dnes o 13:45 , vražda . No super ja by som vraždil ale vtejto chvíli len Romana preto , že dotiahol Saru a Saru pretože je taká dotieravá.
O pár ulíc dalej :
-Romanko tvoje tušenie sa vyplnilo v tej knihe je naozaj Karolínine meno -povedala Sarah
-Ten debil. Vedel som. Správal sa čudne. Sviniar jeden zabil mi ju. Moju Karolínu .-Kričal Roman.
-Dobre tak teraz ked tu nie je Karolína mohli by sme si zašpásovať aj mi – tlačila sa k nemu.
-Drž hubu ty šteka ! Čo som potreboval od teba už mám. Vytiahol čiernu knihu a napísal jej meno : Sarah Smaller , dnes , podbehne pod auto .
-Čo si to urobil a odkade to máš ? Prečo šak som ti pomohla .-
– Neboj sa postarám sa o tvoje telo a zabezpečím mu pekný pohreb. A každý sa dozvie ako som ťa vyprevádzal na autobus a nešťastnou náhodou si podbehla! HAHAHAHAHA …-
Sarah mu chytila knihu a chcela mu ju vytrhnúť zrazu zbadala Romanové krídla a on ju sotil na cestu .
-Nieééééé -A zrazu ju prešiel nákladiak
Bol to hrozný pohľad. Samá krv a šialený smiech.
Kniha smrti 6: Stará Známa
Autor: Robi
Na daľší deň som sa rozhodol,že pôjdem za Romanom a všetko si vysvetlíme no ked som prišiel všetko sa vyvinulo inak.
-Vieš je mi strašne ľúto Karolíny ja chcel som ju zachrániť ale už sa to nedalo .-
-Tak preto si neprišiel na naše stretko ? A čo si tu vlastne hľadal ? -pýtal sa
-Ja odkedy som anjelom sa mi zjavujú obete a tak som sa ponáhlal . Raz ti poviem celú pravdu a určite to pochopíš. –
-Videl som ťas jedným dievčaťom ani si sa nepochválil kamoško. No čo ako sa volá a aká je ? – prvý krát nahodil úsmev po Karolíninej smrti.
-Ale ja sňou nechodím je to kamoška.-povedal som
-Neklam . Nikdy mi nič nepovieš hehe ako aj so Sarou. – povedal a drgal do mňa.
– Zo Sarah to bolo iné boli sme spolu velice krátko a bol to omyl . To sme pochopili obaja a preto sme sa rozišli . – Povedal som a schytil veci. -Idem lebo ma čaká robota mám nové duše ,ktoré musím roztriediť –
– A nezabudni ona ťa určite miluje – pomyslel si Roman a hladkal čiernu knihu , ktorú mal vo vačku.
Po ceste domov som pomohol pár ľudom do neba a jednej žene do pekla. No doma ma čakalo prekvapenie.
-Ahooooj zlatko -utekala z kuchyne ku mne Sarah. Pomyslel som si: čo tu do čerta robí ?
-Ahoj Sarah . Prečo si prišla ? Myslím, že ked sme sa pred dvoma rokmi rozišli sme si povedali , že sa už nebudeme stretávať-
-Ale ja ťa milujem a chcem to napraviť, myslela som si ,že aj ty! -chcela mi dať bozk no ja som sa uhol.
-Podme hore. –
O chvíľu sme sedeli v izbe a rozmýšľali nad nami. Ja som myslel na Kamilu a Sarah na mňa. Čo mám urobiť? Kamila ma očividne odmieta a Saru som do nedávna miloval ale teraz … Sarah prišla ku mne a pobozkala ma . V noci som počul kroky a otvárať skrine a pomyslel som si Sarah sa vybaľuje a spal som dalej.
Kniha smrti 5: Končím
Autor: Robi
Myslel som si ,že sa zrútil celý svet zabil som kamarátovu priateľku . Ako mu to poviem. Neviem či som spal alebo bdel. Nepamätám sa ako som prišiel domov . A nepamätám si čo bolo po tom ako sa to stalo. Zrazu som počul hlasy . Pozrel som sa na hodiny a bola polnoc. Zišiel som do kuchyne a Kamila sa rozprávala z mojou mamou .
-Ty si mi nehovoril, že máš priateľku ! A včera si sa pekne doriadil ked ťa musela domov doniesť. -Kamila na mňa žmurkla a pochopil som, že nemohla povedať pravdu .
– Jááj no prepáč už sa to nestane. – Prišiel som pri ňu a povedal som jej do ucha ,že dakujem.
-Tak ,už je neskoro Kamilka radšej u nás prespi. Bojím sa o teba.-
– Nie nebojte sa ja kľudne pojdem ja sa nebojím – povedala zdvorilo.
-Ale ja áno Kamilka tak chodťe do izby deti a zatiaľ ti upravím posteľ v obyvačke. –
-Dobre dakujem – A už sme išli po schodoch. V izbe povedala Kamila :
– Nemysli si , že to niečo znamená ja som ti len chcela pomôdť tak zajtra povieš , že sme sa pohádali a rozišli ! Dobre?- Vždy bola taká rázna až to niekedy bolelo ale prikývol som .
Ľahli sme si na postel a začali sme sa rozprávať:
-Už určite Roman našiel telo svojej priateľky chudák teraz sa trápi –
-Nerieš to tak to malo byť . Aj ja som si na začiatku myslela , že je to nespravodlivé ale pochopila som to –
– Vieš ked som tam stál som rozmýšľal nad tým,že skončím. – kukol som sa na Kamilu a videl som ,že spí . Chystal som sa ľahnúť na zem a vtom si ľahla na moje rameno a nechcel som ju budiť.
Cŕŕŕŕŕŕn . -Čo je to je už toľko hodín tak vstávaj Jake vstávaj- kričala Kamila zmeškáš do školy.
-Jááj som sa dobre vyspal –
-Aj ja ale teraz rýchlo podme na raňajky – zišli sme dole a mama už rozkladala milion päťsto salámov a šalátov.
-Mami čo to robíš načo toľko stačila by šunka – povedal som
-Ale nie zlatíčka moje šak sa napapajte . A hybajte do školy som Vám spravila desiatu –
Dojedli sme a išli sme no v dverách nám mama ešte zakričala : – Dúfam , že ešte prídeš Kamilka- No robili sme sa ,že sme akože nepočuli.
-Tak čau ja idem čaká ma práca a nad tým koncom ani neuvažuj pretože ja osobne ťa zaškrtím, ide ti to dobre a to netreba zmeniť . Ahoj –
-Čau – povedal som a vykročil som do školy.
Kniha smrti 4: Depresia
Autor: Robi
Večer som nemohol zaspať to dieťa ma veľmi mrzelo a nechcel som to spôsobiť. Tak som sa pustil do upratovania . Všetko som tak vyleštil , že ked ráno vyšlo slnko všetko sa ligotalo. Celú noc som nespal a chýbalo mi to ale práca nepočká .
-Ahoj Roman. Nezájdeme na drink ? -volal som Romanovi
– Môžeme ale musím sa zbaviť Karolíny lebo má depresiu spomenula si, že videla anjela ale neboj nevie, že si to ty, tak neska o druhej čau-povedal a zložil.
Išiel som do školy a hned ráno ma potešilo pokarhanie riaditeľom za odvrávanie chemikárovi. No zbohom. Celý deň som rozmýšľal ako znova stretnúť Kamilu ked mi nedala na seba kontakt . Však o druhej sa stretnem z Romanom všetko bude dobré. Ako som listoval knihu prebehol mi mráz po chrbte bolo tam meno – Karolína Marsová , dnes o 14:12 , vyskočí z balkona z depresie jej preskočí – No doriti !
– Pani profesorka je mi strašne zle mohol by som ísť domov ? – spýtal som sa.
-Ano chod a vylieč sa zajtra prines ospravedlnenku – No kým dopovedala už som hádzal veci do tašky a utekal som k Romanovi . Lenže som mal také šťastie , že ma zastavilo asi desať profesorov, že nemám behať a nakoniec debilný školník hulákal, že : -Prezuvkýýýýý-
Kuknem na hodiny a 13:54 no k nim sa akurat stihnem dostať. Naskočil som do mestkej a ledva som dýchal . Rozmýšľal som iba nad tým, aby som zachránil Karolíne život. Vystúpil som na ulici kde býva Roman a utekal som po schodoch. 14:10 . Rýchlo zazvoním a kričím :-Nerob to Karolína prosím – otvorila dvere a 
Nie to si ty nie- začala plakať a rozutekala sa na balkon.
-Niééééé prosím všetko sa vyrieši ! – no vtom skočila . Čas sa spomalil a ja som skočil za ňou . Roztiahol som krídla a padal som tesne pad ňou no nedočiahol som.
-Povedz Romanovi , že ho milujem ! – Dopadla . Bola na mieste mŕtva Chcelo sa mi plakať no nešlo to. Chytil som ju za ruku a z úsmevom na rozlúčenie som ju posunul k nebu. Zrazu som na chvílu pocítil ,že som človek a začal som plakať . Na ľavičke oproti domu sedela Kamila a pomali prišla ku mne .
-Jake malo sa to stať nemohol si to zmeniť – povedala a chytila ma za plece.
-Ale keby som neprišiel, by ma nezbadala ,by nevy…-prerušila ma
-Nie je to tvoja chyba ty za to nemôžeš . Osud to takto zariadil – povedal a zdvihla ma . Pomali sme kráčali preč ….
Kniha smrti 3: Kamila
Autor: Robi
Celú noc som premýšľal nad tým ako to všetko bude. Kto som a prečo práve ja ? Mám zabíjať ľudí alebo zachraňovať pred ťažkým životom? Pozeral som do knihy a pomaly sa dopisovali mená. Je to čudné. Zajtra to vyskúšam a uvidím v tej chvíli som zadriemal .
Zobudil som sa na zemi a okolo mňa samé papiere a kniha v tom sa mi otvorili dvere.
-To čo to tu je ? Jaký bordel ? Okamžite upratať. – vykrikovala mama.
-Mami idem sa prejsť potom upracem , prosím .- Nahodil som úsmev a už som utekal dole schodmi. Tak som sa zapozeral do knihy až som vybehol na cestu a nevšimol som si kamion. Trúbil , trúbil ale ja som ho nepočul. Otočil som sa a zrazu som cítil ako do mňa niečo celou silou vrazilo. Čas sa spomalil a zrazu vidím ,že mi trčí polovica tela v kamione a okolo same plechovky piva. Zrýchlil sa čas a kamion už bol na konci ulici. Vau zvláštne. Rozbehol som sa celou silou do budovi a zrazu sa zastavil čas . Nikto sa nehýbal iba pár ľudí , ktorý boli taktiež aniely , sa čudovali čo sa stalo. Nastal zmätok. Jeden biely anjel pribehol ku mne a začal na mňa hučať: – To si ty spôsobil čo ti šibe šak nás prezradíš ! Nemôžeš behať cez budovy pre ulicou plnou ľudí . Ale ako si dokázal zastaviť čas ? Si výnimočný ? –
– Prepáč ja som nový hehe a neviem ako som to spravil. Ako sa voláš ? Ja som Jake –
– Ja som Kamila anjel života . Na svete je mnoho anjelou okolo 2 milionov –
– Ja som anjel smrti –
– Z anjelmi smrti sa nebavím sú zlý a zvrhli nevyužívajú svoje schopnosti čestne –
– Ale počkaj nechod ja som iný , ja sa budem snažiť správať tak jak mám . Kamaráti ?-
– Tak dobre poviem ti ako to tu funguje. Ale najskôr mi povedz ako sa to stalo a spusti čas-
– Ja? Ja vravím, že som nový ale skúsim to – mávol som rukou a všetko sa spustilo.
-Si naozaj výnimočný toto nedokáže každý anjel smrti . Zastaviť čas vie iba 1 z milionu. Zatial ti verím pod sadneme si na lavičku . – povedala Kamila.
-Jééj ty máš bielu knihu aha ja mám čiernu ale neviem ako sa to používa …-
-Tak teraz ma dobre počúvaj !Povedal si to už niekomu, že si anjel ? –
– Ano kamarátovi Romanovi a ešte jeho malá sestra ma videla lebo držala knihu. Náhodou.-
-Dobre ale veríš im ,že to nepovedia ? –
– Neboj sú to skvelý ľudia – povedal som a kukal som na jej veľké biele krídla
-Tak ty si anjel smrti , máš knihu smrti kde sa ti zjavujú mená ľudí pri ,ktorých musíš byť ked umierajú a poslať ich do neba alebo pekla . Ale to je na tvojom uvážení. Vždy ked sa na danú obeť kukneš vždy budeš mať jasno kde ho máš poslať. Druhá strana zápisníku je čiernejšia . Prečo ? – spýtala sa ma
– Ja neviem ,že by sa tam písali ľudia , ktorých chcem zabiť ja ? –
– Ano ale využívaj to správne pretože jedno zlé rozhodnutie a budeš takisto
zvrhli anjel, ktorého duša sa už nikdy nedostane do neba. A radím ti nie každý vrah je vrah ! Ahoj uvidíme sa neskôr čaká ma bábätko .- povedala a odletela.
Tak dobre už viem načo som . Otvoril som knihu. Tak idem sem prečítal som meno a pripravil som sa na odlet. -WAAAA to čo je to sa jako riadi ?? !!! – A už som stál v jednom malom domčeku kde na posteli ležala tehotná mamička . Mám zabiť mamu ? Prišla jedna žena a začala ju rodiť. Bol to hrozný pohľad a zrazu sa zjavila malá dušička. Dieťa sa narodilo mŕtve to preňho som prišiel. Chcelo sa mi plakať ale nešlo to. Chytil som dieťatko za ruku a poletel som sním čo najbližšie k nebu. Pustil som ho .
Kniha smrti 2: Poslanie začína
Autor: Robi
-Čo ??? – nechápal som tomu. Ja a anjel smrti ? To je blbosť – hovoril som si.Chytil som knihu a začal som ju listovať. To nie je možné. Zavolám kamošovi nech sa na to dojde kuknúť. Alebo radšej zajdem za ním s takýmto ,už pre mňa vážnym, problémom.
-Si hladný ? – spýtala sa ma mama.
-Nie idem k Romanovi ma pozval, že niečo oslavuje a nečakaj ma skoro – povedal som pritom ako som hladeľ do zrkadla.
– Serus Roman mam malý problém.- povedal som do telefonu počas cesty .
– Ale ja nie som Roman ja som Karolína hmm , Roman ti to nepovedal? Bývam uňho- povedala.
-Aha to nevadí možno mi pomôže aj tak – zaklopal som a Karolína otvorila – Ahóój- hodila sa mi okolo krku a vypadla mi knižka. -Počkaj nedotýkaj sa jej prosím… -Ani som nestihol dopovedať už ju listovala.
-Jéj aký pekný diár. A aké pekné písmo ! To si ty písal ? – pozrela sa na mňa zvreskla, padla a hodila knihu daleko za seba .
-Ježiši tá kniha ju zabila , to som nechcel ! Romáááán pomoc. Našťastie dýchala. Zavrel som dvere a potiahol som ju do obývačky. Podložil som jej pod hlavu vánkúš .
– Si anjelik však ? – ozval sa detský hlások z ohradky. Malá Laura držala knihu a pozerala na mňa. -Ahoj áno ja som anjelik ale teraz mi podaj tú knižku a dám ti bábiku.- Ani som ju nemusel presviečať a podala mi ju -Ja mám veľmi rada anjelikov aj teba . Podáš mi ručičku ? – Pohladkal som ju a začala sa smiať – Tak teraz sa pekne hraj a ja zoženiem tvojho brata , dobre?- Roman kde si bol ? –
– Ja som len tu na balkone fajčil prečo ? Ježiši Karolína čo sa stalo ? Jake to čo … – zmätene bľabotal.
-Ked ti poviem novinu až potom budeš bľabotať jak malá Laura-
-Ale nesranduj ja , to čo máš v ruke ?- spýtal sa.
– Roman musíš mi pomôcť som Anjel smrti ! –
-Čooo? – práve v tom malá Laura povedala – Aké veľké krídla máš . A vieš aj lietať ? –
Podal som mu knihu a zbadal ma. Moje nové ja . Pozeral sa na mňa jak na kopu zemiakov no nakoniec povedal – No máš pravdu je to vážne a usmial sa. – Karolína sa prebrala ale tak si tresla hlavu pri tom páde, že si nič nepamätala. Tak a teraz mám problém naviac nemôže ma nedajbože zbadať lebo by to určite nedopadlo dobre. Takže u Romana som v ten deň akože nebol. Po pár dňoch ma Roman ohlásil smskou : Príd do parku . Tak som sa vybral do parku.
-Serus čo sa stalo ? – spýtal som sa
– Ahoj ale ked ti toto poviem tak uvidíš ,že sme v riti ! Doslovne ! – povedal a ukázal mi knihu na prvej strane boli mená, časy a spôsoby úmrtia rôznych ľudí. – Stále sa objavujú a niektorý mali umrieť už včera ja neviem ako to funguje ale myslím ,že tvoje poslanie už začalo !
Kniha smrti 1: Nový anjel
Autor: Robi
-Takže ked pridáme jeden vodík, tak odoberieme síru a teraz… Počúvaš Jake ? – spýtal sa chemikár .
-Áno p. profesor – povedal som, aj keď som rozmýšľal o niečom inom . Neviem prečo nemôžem ísť na ten výlet , mama furt len mudruje, že to nie je dobrý nápad, no ide každý, tak prečo nie aj ja.
-Tak mi zopakuj, čo som vysvetľoval! – naliehal.
Všetci na mňa zízali, ale ja som to nevydržal – Počúvajte ma, mňa vôbec nezaujíma, že načo pridať, odbrať a viete čo, ja idem odtiaľto a vysvetľujte to iným. –
