Loading ...
Autor: Robi
Večer som nemohol zaspať to dieťa ma veľmi mrzelo a nechcel som to spôsobiť. Tak som sa pustil do upratovania . Všetko som tak vyleštil , že ked ráno vyšlo slnko všetko sa ligotalo. Celú noc som nespal a chýbalo mi to ale práca nepočká .
-Ahoj Roman. Nezájdeme na drink ? -volal som Romanovi
– Môžeme ale musím sa zbaviť Karolíny lebo má depresiu spomenula si, že videla anjela ale neboj nevie, že si to ty, tak neska o druhej čau-povedal a zložil.
Išiel som do školy a hned ráno ma potešilo pokarhanie riaditeľom za odvrávanie chemikárovi. No zbohom. Celý deň som rozmýšľal ako znova stretnúť Kamilu ked mi nedala na seba kontakt . Však o druhej sa stretnem z Romanom všetko bude dobré. Ako som listoval knihu prebehol mi mráz po chrbte bolo tam meno – Karolína Marsová , dnes o 14:12 , vyskočí z balkona z depresie jej preskočí – No doriti !
– Pani profesorka je mi strašne zle mohol by som ísť domov ? – spýtal som sa.
-Ano chod a vylieč sa zajtra prines ospravedlnenku – No kým dopovedala už som hádzal veci do tašky a utekal som k Romanovi . Lenže som mal také šťastie , že ma zastavilo asi desať profesorov, že nemám behať a nakoniec debilný školník hulákal, že : -Prezuvkýýýýý-
Kuknem na hodiny a 13:54 no k nim sa akurat stihnem dostať. Naskočil som do mestkej a ledva som dýchal . Rozmýšľal som iba nad tým, aby som zachránil Karolíne život. Vystúpil som na ulici kde býva Roman a utekal som po schodoch. 14:10 . Rýchlo zazvoním a kričím :-Nerob to Karolína prosím – otvorila dvere a 
Nie to si ty nie- začala plakať a rozutekala sa na balkon.
-Niééééé prosím všetko sa vyrieši ! – no vtom skočila . Čas sa spomalil a ja som skočil za ňou . Roztiahol som krídla a padal som tesne pad ňou no nedočiahol som.
-Povedz Romanovi , že ho milujem ! – Dopadla . Bola na mieste mŕtva Chcelo sa mi plakať no nešlo to. Chytil som ju za ruku a z úsmevom na rozlúčenie som ju posunul k nebu. Zrazu som na chvílu pocítil ,že som človek a začal som plakať . Na ľavičke oproti domu sedela Kamila a pomali prišla ku mne .
-Jake malo sa to stať nemohol si to zmeniť – povedala a chytila ma za plece.
-Ale keby som neprišiel, by ma nezbadala ,by nevy…-prerušila ma
-Nie je to tvoja chyba ty za to nemôžeš . Osud to takto zariadil – povedal a zdvihla ma . Pomali sme kráčali preč ….
| Zdieľať tento článok | ||
|---|---|---|
Tagy: Autor Robi
