• Úvod
  • Verejná diskusia
  • Pomôžte
  • Registrácia
 
 
Misa Amane

Autor Robi

Near
Menu
  • Úvod
  • O Death Note
  • Verejná diskusia
  • Postavy
    • Ľudia
    • Shinigami
  • Svet Death Note
  • Organizácie
  • Diely a spracovania
    • Anime
    • Filmy
  • Poviedky
    • Kniha smrti
    • Zberateľ duší
  • Online hry
  • Pridanie Gravatara
  • Propagácia
  • Pomôžte
Anketa

Ako sa vám páči nový dizajn stránky ?

Zobraziť výsledky

Loading ... Loading ...
  • Staršie ankety
Chat
Téma : -neurčená-

Zadajte váš nick v chate:
Ikony
southparksimpsonovci.com
Family Guyimage
bannerBleach CZ - Info server Anime Bleach
SeriályVšetko o Anime
Zobraziť všetky ...
1 2 »

Kniha Smrti 18: Osemnásť

Autor: Robi

Stmievalo sa a park sa vyprázdňoval. Všetci kráčali von a ja som kráčal dnu. Prišiel som pri lavičku kde sme sa z Kamilou spoznali. Sadol som si na lavičku no Kamila tam nebola. Začal som :- Kami ked si tu tak ti chcem povedať , že ťa milujem. Mne nevadí ,že budeš mať Romanovo dieťa. Kiež by si ma počula. – rozprával som . Každý kto na mňa pozrel si myslel, že som blázon
a rozprávam sa sám zo sebou. Pozrel som sa na hodinky. Za päť minút polnoc. Na oblohe bolo vidieť hviezdy a veľký mesiac.
-Bim-Bom – odbilo na veže 12 hodín.
-Tak mám osemnásť už si ťa môžem vziať. –
Vtom sa po chodníku blížila ku mne ligotajúca sa postava. Videl som ju stále zreteľnejšie. Bola to Kamila bol som veľmi rád, že to bola ona.
-Ahoj Jake –
-Ahoj Kamila ! Dlho som na teba čakal ! Môžeme prespať u Leka pod je už zima prechladneš.-
-Jake musíme si to vysvetliť. Nebude to fungovať. Prvé týždne to bolo skvelé ale teraz ked sme prežili to čo sme prežili…. Ja ťa nechcem zaťažovať. Bola som u doktora. Som tehotná sto percentne. A nie je to tvoje dieťa . –
-Mne to nevadí ! Po stý krát ti to hovorím. Ja ťa milujem aj tak ! Pod .-
Chytil som ju za ruku a sadla si na lavičku vedla mňa.
-Máš narodky a ja som zabudla … –
-Nie nezabudla ! Ty si môj darček ! -pobozkal som ju.
-Teraz by sa hodila nejaká hudba k happyendu . No v parku asi ťažko . – povedala Kamila
-Pod zajdeme k Lekovi on nás prichíli ale otázkou jen dokedy . – usmial som sa na ňu.
-Ja mu tam nechcem zavadzať , musíme si zaobstarať niečo vlastné. Ten tvoj dom neskočil dobre , že ? –
-Tak zanechali ste to tam vdosť zúboženom stave – usmial som sa na ňu a pomali sme kráčali von z parku.
Všetko nakoniec dopadlo tak ako malo. Ja z Kamilou sme sa nasťahovali k Lekovi , aspoň dovtedy kým si niečo nenájdeme. Leko z manželkou sa milo o nás starajú a pomali ale isto sa na svet dostane daľšie Lekové dieťa. A ešte naše . Nie Romanove , on si ho nezaslúži. A kým naše dieťatko príde na tento svet Kamilka si bude musieť dať materskú v svojom poslaní. A Ja budem makať ako anjel, otec, partner a ako človek
aby sme Leka nevyžierali naveky ….

  • Publikované v kategóriach: Kniha smrti
  • Reakcie ku článku: 1 komentár »
  • Tagy: Autor Robi, Bim Bom

Kniha Smrti 17: Zbohom láska

Autor: Robi

-Kde je Kamila ? -dychčal som a pribehol som za Lekom .
-Jake . Počkaj ! Vyšlo to ? –
-Roman je mŕtvy aj pár anjelov . Akoto že žiješ ? –
-Nebol som to ja to on. Neviem ako sa dozvedeli, že tu sme.- ukázal na anjela .
-No som mu vdačný . Ale kde je Kamila ? -začal som sa obzerať.
-Jake nepovedal som ti celú pravdu o tej budúcnosti. –
-Ako to nie je. Čo ? –
-Povedal som , že prežiješ. Nie že stebou Kamila zostane do smrti. –
-Ale ty si to vedel . Vedel si,že odíde. Prečo si to nezariadil tak aby ostala ? Mne nevadí, že čaká dieťa z Romanom ! –
-Ty o tom vieš ? –
-Vieš Roman bol taký milý, že ked aj zomieral mi to pripomínal. Tak kde šla ? –
– Ja neviem . Odišla !-
-Ukáž mi kde je lebo ťa zabijem.- schytil som ho podkrom a letel som s ním asi meter nad zemou. Až nad poľou som ho treskol o zem.
-Ja ti len chcem povedať, že si taký istý ako Roman a nikdy sa nezmeníš! – vtom som ho pustil. Leko sa postavil a oprášil sa.
-Ked ju miluješ vieš kde je ! –
Sedel som v mokrej zemi a cítil som slabý vánok. Vtom mi to došlo.
-Počkaj Leko ja som to tak nemyslel. – Leko zastavil .
-Kamaráti ? – podal mi ruku a pomohol mi vstať.
-Ale podme sa prezliecť a najesť bo takto Kamilu neočaríme hehe –
Vošli sme do malého obchodu. Všetci po nás kukali ,že čo sme celý od blata ale mlčali. Kúpil som si pár vecí a zašli sme k Lekovi domov.Tam ho čakali žena a dve deti.
-Ahoj zlatko ! Vyšlo to je koniec. –
-Ja som vedela , že to dokážeš miláčik.- A dala mu pusu.
-Ideme sa okúpať a prezliecť . Mohla by si niečo pripraviť ? Poriadne som vyhladol.A toto je Jake môj kamarát. –
-Dobrí slečna… ? –
-Pani Izabel . Volaj ma Bella –
-Dobrý pani Bella –
Osprchoval som sa a pani Bella pripravila niečo k jedlu. Nevravel som, že mi chutilo ale bolo to dobré . Po jedle som sa rozlúčil z rodinkou. A išiel som do parku . Zajtra mam 18 . Tento rok prebehol rýchlo. Som o rok starší a o pár ľudí samotnejší. Našiel som si lásku , ktorú som stratil a sklamal som sa v priateľovi , ktorého som mal rád ako brata. Vošiel som do parku…

  • Publikované v kategóriach: Kniha smrti
  • Reakcie ku článku: žiadne »
  • Tagy: Autor Robi, Pani Izabel

Kniha Smrti 15: Roman

Autor: Robi

Zdalo sa mi , že ma ťahajú večnosť. A zrazu som stál na veľkom ihrisku. Oslepovali ma reflektory , takže nič som nevidel a ešte k tomu tá hmla. Hrôza!
-Kami ! Si tu ? Leko !!!! – Vtom sa vynorili z tmy obrovské krídla.Bol to Roman.
-Ahoj kamarát . Ako žiješ ? Povedal som chlapcom nech ti dávajú jesť. Vieš aby si zvládol boj , ktorý absolvuješ so mnou. –
-Dokedy mi nepovieš kde je Kamila a Leko žiadny boj nebude. –
-Ale bude Jake , bude . Ale nemysli si, že som sviňa tak ti ich ukážem. Chlapci privedte Kamilu.-
-A čo Leko on je kde ? –
-Aký Leko ? Od Vás si tu ty a Kamila. Nikto iný tu neni. A neboj sa ani nikto nepríde. Všetci čo boli v tej diere sú mŕtvy a neverím ,že to niekto prežil . Smola. –
-Ty sviňa však oni ti nič neurobili !!! –
-Ale áno stáli my v ceste k tebe !-
-Nechajte ma vy svine . Pôjdem aj sama. – Kričala Kamila na anjelov.
-Kami !! Ty žiješ . –
-Jake ! Láska moja. Uteč ! On ťa aj tak zabije ! Aj ked vyhráš aj ked prehráš !-
-Nie Kamilka čo to hovoríš ty nie si jeho láska ty si moja láska .- približil sa ku Kamile a dal jej bozk.
-Nechaj ma ty sviňa. Nestačilo ti čo si my spôsobil tak už ma nechaj na pokoji.-
-Nechaj ju ! Čo jej to robíš? Nechaj ju na pokoji. Pusti ju ved máš mňa.-
-Jaj ale to nepôjde vieš lebo ty mi decko neporodíš. A to moje s Kamilkou je už na ceste. -začal sa šialene smiať a chytať za brucho.
-Neverím ti ani slovo. A ked sa my naskytne priležitosť neprežiješ ani sekundu ! –
-Dajte mu meč ! Ste hluchý dajte meč tomu srabovi. Ty- ukázal na jedného anjela a zavolal si ho k sebe. Ked mu podal meč. Svojim z čierneho zlata ho poškrabol.
-Tak toto ťa za chvílu čaká Jake a ty nebudeš už nikdy nič potrebovať ani citiť. NA! – hodil mi meč-
-A Kamilka bude iba moja .-
-Chcem aby si mi splnil posledné želanie ! –
-Čo chceš Jake môj drahý kamarát ? –
-Rozlúčiť sa s Kamilou. –
-Dobre mate päť minút ! – Vtom sa Kamila rozbehla ku mne a pobozkala ma.
-Jake žiješ ? Neboj sa všetko bude v poriadku. Neboj sa. –
-Kami počúvaj ma ! Vieš , že ťa milujem a nechcem ťa stratiť ale v týchto podmienkach som si neni istý ani vlastnou smrťou. Ked by sa mi nevydaril môj plán… Vtom momente ako zabavým naše publikum uteč. Rozumela si ? Možno sa nedostaneš daleko ale keby sa ti to podarilo tak vyhľadaj anjela Leka a on bude vedieť čo máte robiť. Prosím. – Pobozkal som ju a posledný krát som na ňu pozrel.
Začal som boj. Sekal som a sekal aj Roman. Bolo to veľmi ťažké bojovať a aj sa vyhýbať každej rane. Kamila sa na to nemohla pozerať a zakrívala si oči. No ked sa na mňa pozrela dal som jej signál a ona začala utekať. Ja som sa rozbehol a sekal som každého anjela , ktorý mi prišiel do cesty. Všade striekala krv a Roman začal zmätkovať. Sekal som hlava nehlava a roztiahol som krídla . Snažil som sa odletieť . No vtom ma niekto sekol a padol som do trávy.

  • Publikované v kategóriach: Kniha smrti
  • Reakcie ku článku: žiadne »
  • Tagy: Autor Robi

Kniha smrti 14: Vojna

Autor: Robi

Celú noc som rozmýšľal ako vyslobodiť Kamilu. Leko mi veľa odvahy nedodal a iba ma znepokojuje. Zajtra , zajtra začne vojna , ktorú vyvolal môj najlepší kamarát až doteraz. Ako som rozmýšľal nad všetkým prišlo mi veľmi ľúto toho čo sa stalo. Nad smrťou Karolíny mojej mami a únosom Kamily. Začal som listovať knihu a mal som sto chutí zapísať Romanove meno do zápisníku ale ja nie som a nebudem zvrhlí anjel aspoň kôli Kamile.

-Jake , Jake napadli nás anjeli. – len čo to Adolf zakričal počul som obrovský výbuch , ktorý vyrazil okná a všade bolo cítiť otrasy. Teraz nastala chvíla ! Roman si určite nenechal ujsť tento smrtonostný útok. Snažil som sa otvoriť dvere , no niečo ich zablokovalo . V miestnosti začalo horeť. Zdvihol som sa na krídlach a preletel cez stenu. Na chodbe bolo mnoho mŕtvych anjelov , a ktorý žili bojovali celými silami. Zrazu na mňa zaútočili dvoja anjeli zo zadu. Začali trieskať o mňa predmety , ktoré sa im dostali do rúk. Schytil som meč a zapichol som jedného…. Čas sa spomalil. Celé jeho telo sa začalo sfarbovať do červena.Druhý anjel začal revať:-Nie bratček! Čo si to urobil?! – Zaútočil na mňa. Všetko nabralo rýchlosť a sekal hlava nehlava. Prebehol som do kuchyne a tam bojoval Leko s nejakým blondavým anjelom s čiernými krídlami. Bojovali sme obaja z celých síl. Leko sekol a odsekol anjelovi hlavu . Vystrekla krv a padol na kolená.

-Leko nie nevzdávaj to. Rada nám tie vraždy odpustí ! Ale musíme sa živý dostať von z tejto budovy !- vtom som pichol . Anjel padal.Jeho pohľad bol hrozný. I ked umieral mal v očiach zlosť. A vtom ma to zlomilo. Padol som na kolená a chytil som ho.

-Neboj sa budeš v poriadku. Neumrieš a budeš v poriadku . – Vtom nenápadne schytil meč a porezal ma. Vytrhol som mu z ruky meč a pichol som mu ho do srdca.

-Nie Jake čo sa ti stalo ? – zakričal Leko a pribehol pri mňa.

-Porezal ma . To bolí! –

-Neboj sa je to iba obyčajný meč z bieleho zlata.-Zdvihol ma a posunul bližšie k linke.

-Tak neboj sa nezomrieš . Anjeli sa dajú zabiť bud mečom z bieleho zlata, ale tím ťa musia rozseknúť a teba len porezali .A z tým z čierného zlata , tam stačí aj malá ranka. Budeš v poriadku. –

-Podaj mi to obviažem si to. Au. Ešte to nekončilo musíme nájsť Romana. –

-Jake nezvládneš to má meč z čierneho zlata. –

-Neboj sa . Pod ideme. – Vtom vtrhli do izby asi päť anjelov. No my sme ich z Lekom zvládli. Vybehli sme do predsiene kde stála jeden anjel v čiernom plášti drgol do nás bez jedného dotyku. Odrazilo nás až do obývačky. Ten náraz bol silný. Celé telo prežívalo otrasy , ktoré do nás vletele. Zrazu chtiac nechtiac som odpadol. Počul som posledné výkriky , zvuky silneli až ma to prebudilo. No ked som otvoril oči nebol som v opustenom dome ale v jednej malej miestnosti, ktorá mala zamrežované okná.

-Haloo ! Je tu niekto ? Halooo . – Nikto tam nebol alebo aspoň nikto ma nepočul. Mám prejsť cez stenu ? Skúsil som to . Dotkol som sa steny a chcel som prejsť no bola tvrdá a nepriechodná. Celé dni som sedel v tejto diere a nikto mi nepriniesol ani vodu. Začal som sa báť. Čo ak som mŕtvy a toto je môj trest za tie vraždy ? Bol som v koncoch. Sily my pomali odchádzali a začal som mať halucinácie. Zrazu som videl v kúte mamu ako ma volá. Pototm Kamilu z dieťatkom. A neskôr Romana, takého akého si ho pamätám ešte z čias ked bol normálny. Myslel som si ,že nastala moja hodina cítil som, že som stále bližšie tam hore a vtom sa otvorili dvere. Vošli dvaja anjeli a naliali na mňa vodu.

-Vstávaj ! Vstávaj ty zbabelec.-

No ja som nevládal ohnúť ani prstom. Schytili ma a ťahali von.

  • Publikované v kategóriach: Kniha smrti
  • Reakcie ku článku: žiadne »
  • Tagy: Autor Robi

Kniha smrti 13: Boj začína

Autor: Robi

Začal som písať: Prosím Radu aby vyhlásila vojnu zvrhlému anjelovi Romanovi , môjmu bývalému priateľovi, ktorý zabil moju mamu a uniesol moju priateľku Kamilu , ktorá je anjelom života . Dakujem za pochopenie.
Pozbieral som zvyšné veci čo nám ostali a posledný krát som sa prešiel po byte.
-Tak a teraz posledný krát -vyhrkli mi slzy no snažil som sa odchádzať tak ako vždy , už konečne vypadnem z tejto diery – Ahoj mami -Otočil som sa a odišiel.
-Ahoj ty si Jake ? – postavil sa pri mňa malý muž . Bol smiešný ale nechcel som byť neslušný.
-Ano prečo ? Som anjel smrtia jediného koho prijmem je anjela od Rady-
-To som ja volám sa Leko . Tu je moja kniha dotkni sa –
Chytil som knihu a pozrel na Leka. – Eeee no si iný vieš pred chvílou si bol malý a teraz taký veľký a silný ? –
-No vieš preto som sa stal anjelom aby som bol na niečo užitočný. Rada ti odkazuje ,že keby každému anjelovi ,ktorý niekomu zabil mamu a uniesol priateľku mali vyhlásiť vojnu tak …-
-Počúvaj ma ty debil . -Chytil som ho pod krkom ale pustil som ho .-Prosím aspoň ty mi pomôž . Bude nás málo ale aj tak. Nenechám Kami u toho zvrhlíka.-
-Aha no ja to nemám v práci ale nerozčulujte sa Jake. Mňa preto poslali aby som bol Váš osobný radca od Rady.-
-Dobre Leko zvolal som na zajtra všetkých Kamiliných priateľov aby prišli na poradu.-
Zišli sme sa za mestom v malom opustenom dome.
-Vitajte ! Som vám velice vdačný , že ste prišli. Kamilu uniesol Roman , ktorý riadi celé toto povstanie. Mojim cieľom je zachrániť moju lásku a pomstiť moju matku. Kto pôjde so mnou?-
-Prepáčte ,že sa do vášho príhovoru miešam ale mi o všetkom vieme a Kamilky nám je ľúto. Pár sa z nás pokúšalo dostať do jeho paláca ale všetci sú mŕtvy je nás málo ! Nezvládneme to !-
-Ja viem preto chcem povedať ,že kto má rodinu, ženu deti nech zostane v meste.Lenže Kamila je v nebezpečí ale nerád to hovorím možno aj mŕtva …. Aj ked nikto nepôjde ja ju aspoň pomstím ! –
-Zostávam-povedal Leko
– Aj ja , aj ja. –
Zostali všetci až na jedného. Mal rodinu a rozhodol sa správne.
-Nato aby si ho porazil Jake , potrebuješ meč a ten si získaš tak, že zabiješ jeho vlastníka. –
-Nie ja meč nepotrebujem mne stačí moja schopnosť, ktorej sa Roman zriekol ked sa stal zvrhlím anjelom.
-Nezvládneš to Jake ! -povedal Leko
-Ale áno ja to zvládnem , musím to musím – a treskol som o stôl . – Mám robotu nerušte ma-
Pár ľudí odnesiem do neba a znova sa odreagujem. Ale ked ja už nestíham nemôžem robiť všetko musím si nájsť niekoho , kto za mňa aspoň chvílu zozbiera duše. Lenže to nejde . Je to moja práca , ktorej sa nikdy nevzdám na pamiatku Kami.

  • Publikované v kategóriach: Kniha smrti
  • Reakcie ku článku: žiadne »
  • Tagy: Autor Robi, Dobre Leko

Kniha smrti 12: Ideálny život

Autor: Robi

Večer sme s Kami rozprávali keby niečo. Nemyslite si, že sme chceli z mojej mami spraviť babku. S Kami sme sa dohodli ,že presvedčime Radu aby nám naše spolužitie schválili. Tak sme tam poobede zaleteli. Bola to malá budova nedaleko supermarketu s kricím názvom Rybárske potreby, kde vysel nápis Zatvorené.
-Prosím vaše preukazy – povedal malý starý anjel na vrátnici.
-Aké preukazy my nič také nemáme. – Povedal som
-Nech sa páči.-podala Kamila svoju knihu života.
-Aha tak tu je .-
-Aspoň jeden slušný anjel smrti , skoro všetci sú už zvrhlí, hrôza.-
Sadli sme si na lavičku a čakali v rade nebol dlhý . Bolo tam asi desať párov. Aj starších aj mladších.
-Jake ked to nevíde už spolu nebudeme –
-Neboj sa víde to videl som to v budúcnosti . –
-Čo ? Ty vidíš budúcnosť ?-
-Nie to sa dá ? Ja som ťa len chcel potešiť . –
-No to si ma nepotešil len si ma vyľakal . –
-Daľší -zahlasil strážca.Boli sme na rade. Ani sme sa nenazdali už nás vykopli von.
-Jake máme povolenie ! To je úžasné ! –
-Aha však si vravela, že to je veľmi zložité získať !-
-No je len vieš málo manželstiev a tým aj detí a málo anjelov. –
– Ja som akože šťastný ale načo to divadielko ? Nemôžme byť spolu. –
-Urazil si ma je to pravda pozri sa im to nedovolili a už sa lúčia. Nepokaz mi radosť . –
Od útoku Romana prešli celé týždne. Kamila u mňa bývala čo samozrejme tešilo moju mamu. Bolo to čudné ,že zostalo ticho a nič sa nedialo. Vyzeralo to ako ticho pred búrkou.
-Ahoj mami . Ahoj Kamila ! Som doma. -Otočil som sa a prebehol mi mráz po chrbte. Nemohol som si na tie krídla zvyknúť. No ked som vošiel do kuchyne zatriaslo so mnou ešte viac. Bola celá rozbitá a vyzeralo to ako po výbuchu. Utekal som hore do izby všade všetko vyhorené .
-Nie čo sa to stalo ? Prečo ked sa všetko napravilo . Muselo sa to pokaziť.-
-Mami nie mami .-Pozrel som do obývačky a mama tam ležala v krvi.
-Mami ja som anjel podal som jej knihu do ruky ja ťa zachránim. – No už sa nehýbyla . Bola mŕtva. Na stene bol nápis: Ešte som neskončil. A Kamila je teraz moja.
Bol to najväčší šok mojho života. Moja matka bola mŕtva a moja priateľka bola niekde z mojim nepriateľom a tiež nebolo isté či žije. Začalo sa všetko rúcať. Celý môj život bol v troskách. Je koniec musím to urobiť. Vytiahol som knihu a pero…

  • Publikované v kategóriach: Kniha smrti
  • Reakcie ku článku: žiadne »
  • Tagy: Autor Robi

Kniha smrti 11: Druhá strana knihy

Autor: Robi

Pohľad mi zastal nad teom nadomnou. Pomaly som ho odvalil. Keby ten anjel žil bol by som sa mu osobne podakoval , že mi zachránil život. V tom vbehla Kamila.

-Jake , si v poriadku ? –

-Ano žijem ale on nie – povedal som a ukázal na telo anjela života.

-Nie Detrich, Prečo ? – začala plakať a sadla si pri anjela.

-Nevedel som ,že sa poznáte . –

-Je to Detrich , anjel života jeden zo starších anjelov a môj najlepší priateľ. Keby nás vonku nezdržiavali zvrhlí anjeli , ktorý sú na jeho strane nemusel by sa obetovať. Niéééé –

-Kami bude to v poriadku neboj sa. Bol to Roman on ich vedie. Chcel ma zabiť ale ked sekol mečom on sem priletel a zachranil mi život.-

-Roman ? Tvoj úžasný kamarát tak už vie prečo to celé súviselo s tebou to on vzbúril anjelou , to on má na svedomí mnoho nevinných ľudských životov. Už chápem… –

-Pod pôjdeme hore a mama nám spraví kávu aby sme sa upokojili.-

-A čo Detrich ? –

-Tvoji priatelia sa o neho postarajú. Dnes sme už spravili mnoho.-

Ked sme vyšli po schodoch mama stála vo dverách a utierala dvere.

-Ježiši deťúrence čo ste taký špinavý ? A samá krv ? –

-Mami ideme sa prezliecť aspravila by si nám kávu ? Prosím . -dopovedal som a odkrivkal som hore do izby.

-Kami ty si zranená ukáž obviažem ti to .-prišiel som pri Kamilu , vyčisil som jej ranu a obviazal. Bolo vidno ,že bojovala so silným súperom.

-Neboj to nič nie je ale ty máš celé nohy doráňané. Musíme to vyriešiť. –

-Áno to musíme. Zapíšem Romana na druhú sranu zápisníku a bude po všetkom !-

-Nie ! Ty si sa zbláznil ! Ked to urobíš budeš rovnaký ako on ! –

-Ale ja to urobím v sebaobrane a tebaobrane –

-To je jedno ked ho tam napíšeš už ma neuvidíš ! –

-Nie Kami ale niekedy to je potrebné. Však nato je to tam ! Alebo nie ? –

-Ja nechcem aby si niečo pokazil . Ja sa o teba bojím . Pretože ťa milujem. Ale ked to spravíš … Budem nútená zriaknuť sa ťa navždy.-

-Ja ťa tiež milujem … – Išiel som ju pobozkať a v tom vošla mama.

-Prepáčte ,že ruším deti ale je tu tá káva a nieže urobíte niečo čo. Aby zo mňa babka neostala- Usmiala sa a odišla.

-Ja mam prácu Jake idem doručiť pár miminiek a urobiť pár babiek.- Usmiala sa a pobozkala ma.

-Oficialne spolu chodíme . Ale pred anjelmi sme kamoši. –

-Aj ja mám prácu zopár babiek odobrať a spraviť siroty .-

-No hahaha to už jaký humor . –

-Stretneme sa večer.- Potom som otvoril knihu a začal som listovať . Zase samá práca .

  • Publikované v kategóriach: Kniha smrti
  • Reakcie ku článku: 1 komentár »
  • Tagy: Autor Robi

Kniha smrti 10: O život

Autor: Robi

-Roman všetko môžeme vyriešiť .Ja som ju chcel zachrániť ale nedalo sa ! –

-Neklam Sarah mi povedala čo tam bolo napísané . Ty si to celé spustil !!!! Keby nevidela tvoj plesnivý ksicht tak by to neurobila ! –

-Ale osud to tak zariadil ja som vtedy nad tým nerozmýšľal ja som si myslel ,že ju zachránim.-

-Ale teraz zabijem ja teba. A budeme si qvit ! A čo ty môžeš proti mne mam zbraň , ktorou ťa zabijem a ani sa nepohneš . Si len slabý anjelik stojaci oproti… –

-Zvrhlému anjelovi , o ktorom som si myslel , že má viac rozumu ako jedno posraté decko !-

-To si nedovoľuj- vytiahol meč obložený rubínmi , bol celý z čierneho zlata a rúčku mal striebrosivej neznámej látky.

-Tento meč usmrtí každého anjela aj jedným škrabnutím . – začal s ním sekať a ja som sa len uhýbal . Všetko okolo bolo za chvílu roztriaskané a začal som sa unavovať . Hodil som sa von oknom a pomaly som dopadol. Zbadal som , že sme boli v zadnom dvore nášho baráku . Snažil som sa nerobiť hluk aby nás náhodou nezbadala mama . Podlamoval mi nohy a sekal hlava nehlava. Zrazu som nešťastne stúpil na dosku a padlo som trvalo to le niekoľko sekúnd no zdalo sa mi , že je to už nekonečne dlho . Zrazu som zastavil čas. Sedel som v zelenom sade na ľavičke s Romanom .

-Prečo ma chceš zabiť ? – spýtal som sa ho.

-Ako si to urobil ? – spýtal sa ma

-Vieš zastavil som čas a spojil som to z mojim posledným želaním . A to bolo ešte pred smrťou sa zmieriť a sme tu . –

-Ja sa nemám prečo zmierovať ja ťa nenávidím !-

-Mysli na malú Lauru ked zomrieš koho bude mať ? –

-Ona už má niekoho dal som ju tete a už ju nikdy v živote ani neuvidím .-

– Spomeň si na to ako ti ju dávali rodičia pred tým ako nastúpili do auto , v ktorom umreli. Povedali ti aby si strážil ako oko v hlave .-

-Dobre mier- podal mi ruku v tom sa všetko rozplynulo a boli sme naspäť v boji. Okolo samá spúšť a krv . Čas sa pomali pustil a Roman zrazu sekol. Meč mi letel nad hlavou a už už sa ma dotýkal. Zrazu predomňa niekto skočil. Roman sa vyľakane obzrel a rýchlo odletel. Zrazu po mne začala tiecť červená tekutina… krv .

  • Publikované v kategóriach: Kniha smrti
  • Reakcie ku článku: 4 komentáre »
  • Tagy: Autor Robi

Kniha smrti 9: Živá duša

Autor: Robi

Celý týždeň sme s Kamilou vybavovali samé úmrtia a pôrody až mi s toho išlo preskočiť. V škole som nebol ani nepamätám a Roman ten sa správal stále čudnejšie. Chcel som zistiť čo je v tom ale Kamila mi to zakázala , že normálne ma má konečne niekto v hrsti. -Kami ja som sa rozhodol ,že dnes pôjdem do školy a poviem ,že nedoštudujem , pretože takto sa to nedá. – -Chcela som ti to už navrhnúť skôr ale podľa mňa by si to tak nemal nechať . Si šikovný a učenlivý . Lenže takto určite stíhať nebudeme. Tak pôjdem s tebou. – Ráno som to oznámil mame , ktorej som zmrazil úsmev na tvári , ktorý tam mala odvtedy ako k nám prišla bývať Kamila a poobede sme sa vybrali do školy. -Dobrý pani učiteľka . – -Dobrý deň Jake. Toto nevyzerá dobre prečo nechodíš do školy ? – -Viete preto sme tu . – povedala Kamila -Vy prosím Vás mlčte slečna.- -Odchádzam , navždy nechcem doštudovať a ešte sa chcem ospravedlniť za tentoposledný mesiac vie dostal som skvelú prácu a bude mi ľúto za každým z tejto školy ale musím.- -Ste ma zarazil Jake a môžem vedieť o akú prácu ide? – -Prepáčte je to tajné . Tu sú knihy a potrebné papiere . Ešte raz dakujem , že ste ma toľko naučili .Dovidenia – pozdravili sme sa z Kamilou a zabehli za školu a potom vyleteli a pristáli na balkone. Na druhý den sa po škole roznieslo , že som tajný agent . Tá učiteľka ma furt chytala za slovíčka . Ale netrápilo ma to .Tam som už nadobro skončil a idem sa naplno venovať svojmu poslaniu . -Jake maly by sme zájsť za Sylviou a popýtať sa čo je nové . A medzitým ma čaká ešte jedno bábätko tu na sídlisku . – -A kto je Sylvia ? – -Ona je anjel , od ktorého získavam nové info od Rady starších.- -Dobre tak stretneme sa v parku. – -Ahoj- -čau – Tak mám tu ešte päť duší a potm do parku . Super ! Za pol hodinu mam roztriediť 5 duší . A kto to má stihnúť . Pomaly som lietal z miesta na miesto a posúval duše už mi zostávala iba posledná.Ako vždy prišiel som na miesto a čakal som kým sa objaví duša no neobjavila . Zrazu sa vynoril z dymu nejaký čierny anjel. Nespoznal som ho až ked začal rozprávať som zistil o koho ide. Bol to Roman . -Aha kto tu je záchranca duší Jake ! – – Ty si odkedy anjel ? HA HA mohol som si myslieť ,že Karolíninu smrť budeš zvaľovať na mňa . A ako človek veľa nezmôžeš tak si si rýchlo vyhľadal knihu a už si tu nové ty . Môj bývalý kamarát stojí voči mne ako nepriateľ číslo jedna. Tak už viem prečo si poslal Saru a potom si sa jej zbavil….- -Stačilo ! Sklapni ! To všetko kôli tebe ! Ty hajzel myslel som si , že si môj kamarát ! Zabijem ťa!

  • Publikované v kategóriach: Kniha smrti
  • Reakcie ku článku: žiadne »
  • Tagy: Autor Robi

Kniha Smrti 8: Zakázané

Autor: Robi

Ked som sa dozvedel ,že je Sarah mŕtva trochu mi odľahlo, že ma nebude otravovať ale aj tak to bolo celé čudné . Toľko náhod za pár dní . Musím sa stretnúť s Kamilou. Pomali som sa priblížoval k parku no Kamila tam nebola alebo som ju skôr nevidel. Sadol som si na lavičku kde sme sa prvý krát stretli a začal som nahlas rozmýšľať :

-Keby sa dal vrátiť čas , ja by som to nikdy neurobil. Ale ona prišla sama tak som chcel vedieť čo má zalubom .Keby si tu bola bol by som ti povedal,že iba teba ľúbim . Vtom sa na lavičke vedľa mňa začalo ligotať a pomali som videl Kamiliné obrysy.

-Vieš moju schopnosť som ti chcela predstaviť inak ale už sa to nedalo tajiť . Viem byť neviditeľná.-

-Kamila ja všetko ti vysvetlím .- povedal som a už bola celá zjavená .

– Ty si čo ? Oné ? Šak som bola neviditeľná nie hluchá !- a nahodila úsmev.

-Vieš ked som sa minule dozvedela ,že chodíš stou Sarou ma to veľmi urazilo a zabolelo. –

-Ale ty ma nemiluješ tak? –

-A ako to vieš? Milujem ťa len …-nedopovedala.

-Čo ešte keby si mi to dala najavo skôr ja by som sa zo Sarou ani nestretol –

-Ale .Je vtom malý háčik Anjeli smrti a Anjeli života nemajú dovolené uzatvárať zväzky. A daň je vysoká celý doterajší život.-

-Ak iba to ja podstúpim to riziko jeden život hore dole . Môžeme byť spolu v nebi. Aj tam je určite krásne.-

-Nepochopil si ma . My by sme nezomreli ale zmazali by nám spomienky a zariadili by aby sme sa nikdy nestretli.-povedala smutne. – Zato som sa bránila citom a aj sa chystám pretože ťa mám rada –

-Ja sa vzdám svojho poslania a budeme spolu ! – povedal som a listoval som rýchlo knihu chcel som najsť nejakú zmluvu , ktorá by vravela o rozviazaní pracovného pomeru.

-Nie jediná možnosť ako skončiť je bud zomrieť alebo stať sa zvrhlím anjelom , ktorý už nemá žiadne city.Cesta von neexistuje. My spolu nemôžeme byť. Musíme to pochopiť –

No vtom zrazu leteli nad nami dvaja anjeli. Nikto si ich nevšímal ale Kamila sa za nimi obzrela a zostala nervozna no spustila :

-Počúvaj je to čudné nikdy nepoletovali tý anjeli takto zmätene . Počula som ,že asi pred tromi dňami jeden zvrhli anjel skúšal naverbovať mladých anjelov smrti aby sním išli do boja proti väčšiemu zlu . Niektorý to aj spravili. Ten anjel si robí armádu. Už to znepokojuje aj hlavných anjelov vyhlásili 2.stupeň pohotovosti. Nikto sa nemá baviť s cudzími anjelmi pretože už nie je isté kto je na koho strane. Prepáč , že som odbočila od témy ale preto som sa zjavila aby som ťa varovala. Odteraz sme dvojica .Platí ? –

-Platí a čo naša láska ? –

-Odložíme to na neskôr . Čaká Nás práca . Najprv tvoja potom moja a budeme všade spolu. –

  • Publikované v kategóriach: Kniha smrti
  • Reakcie ku článku: 1 komentár »
  • Tagy: Autor Robi
1 2 »
Log In

Lost your password?
Register
Forgotten Password
Cancel

Register For This Site

A password will be e-mailed to you.

Death Note Facebook
Tagy

Autor Robi Death Note Death Notu DN Lighta Yagamiho Rasa Shinigami Sachiko Yagami Soichiro Yagami SPK Yagami Sayu

WP Cumulus Flash tag cloud by Roy Tanck requires Flash Player 9 or better.

Galéria
Súťaž
DN4
Naf :-P
Crowd power
Nová generácia
Naša sayu :-)
Nový profil
Nový dizajn
Near
Misa Amane
L Lawliet
Light Yagami
Aktuality
  • Vyhodnotenie Letnej súťaže !

    Dnes sa dozviete vyhodnotenie letnej súťaži , na ktoré ste všetci netrp…

  • Veľká súťaž s vydavateľstvom CREW !

    Ešte stále nemáte doma mangu Death Note po česky ? Túžite po nej, ale…

  • Prichádza Death Note 4 !

    Death note 4 manga je už v predaji ! Pokiaľ ju chcete mať na zberateľskej po…

 
DeathNote.sk
Copyright © 2011 AnimePortal.sk
O stránke
  • O Death Note
  • Pravidlá diskusie
  • Výsledky ankiet
Tutoriály
  • Písanie článku
  • Pridanie Gravatara
  • Prvky diskusie
Kontakt
  • Autori stránky
  • Verejná diskusia
  • Výmena bannerov