Loading ...
Kniha Smrti 18: Osemnásť
Autor: Robi
Kami ked si tu tak ti chcem povedať , že ťa milujem. Mne nevadí ,že budeš mať Romanovo dieťa. Kiež by si ma počula. – rozprával som . Každý kto na mňa pozrel si myslel, že som blázona rozprávam sa sám zo sebou. Pozrel som sa na hodinky. Za päť minút polnoc. Na oblohe bolo vidieť hviezdy a veľký mesiac.
aby sme Leka nevyžierali naveky ….
Kniha Smrti 17: Zbohom láska
Autor: Robi
-Kde je Kamila ? -dychčal som a pribehol som za Lekom .
-Jake . Počkaj ! Vyšlo to ? –
-Roman je mŕtvy aj pár anjelov . Akoto že žiješ ? –
-Nebol som to ja to on. Neviem ako sa dozvedeli, že tu sme.- ukázal na anjela .
-No som mu vdačný . Ale kde je Kamila ? -začal som sa obzerať.
-Jake nepovedal som ti celú pravdu o tej budúcnosti. –
-Ako to nie je. Čo ? –
-Povedal som , že prežiješ. Nie že stebou Kamila zostane do smrti. –
-Ale ty si to vedel . Vedel si,že odíde. Prečo si to nezariadil tak aby ostala ? Mne nevadí, že čaká dieťa z Romanom ! –
-Ty o tom vieš ? –
-Vieš Roman bol taký milý, že ked aj zomieral mi to pripomínal. Tak kde šla ? –
– Ja neviem . Odišla !-
-Ukáž mi kde je lebo ťa zabijem.- schytil som ho podkrom a letel som s ním asi meter nad zemou. Až nad poľou som ho treskol o zem.
-Ja ti len chcem povedať, že si taký istý ako Roman a nikdy sa nezmeníš! – vtom som ho pustil. Leko sa postavil a oprášil sa.
-Ked ju miluješ vieš kde je ! –
Sedel som v mokrej zemi a cítil som slabý vánok. Vtom mi to došlo.
-Počkaj Leko ja som to tak nemyslel. – Leko zastavil .
-Kamaráti ? – podal mi ruku a pomohol mi vstať.
-Ale podme sa prezliecť a najesť bo takto Kamilu neočaríme hehe –
Vošli sme do malého obchodu. Všetci po nás kukali ,že čo sme celý od blata ale mlčali. Kúpil som si pár vecí a zašli sme k Lekovi domov.Tam ho čakali žena a dve deti.
-Ahoj zlatko ! Vyšlo to je koniec. –
-Ja som vedela , že to dokážeš miláčik.- A dala mu pusu.
-Ideme sa okúpať a prezliecť . Mohla by si niečo pripraviť ? Poriadne som vyhladol.A toto je Jake môj kamarát. –
-Dobrí slečna… ? –
-Pani Izabel . Volaj ma Bella –
-Dobrý pani Bella –
Osprchoval som sa a pani Bella pripravila niečo k jedlu. Nevravel som, že mi chutilo ale bolo to dobré . Po jedle som sa rozlúčil z rodinkou. A išiel som do parku . Zajtra mam 18 . Tento rok prebehol rýchlo. Som o rok starší a o pár ľudí samotnejší. Našiel som si lásku , ktorú som stratil a sklamal som sa v priateľovi , ktorého som mal rád ako brata. Vošiel som do parku…
Kniha Smrti 15: Roman
Autor: Robi
Zdalo sa mi , že ma ťahajú večnosť. A zrazu som stál na veľkom ihrisku. Oslepovali ma reflektory , takže nič som nevidel a ešte k tomu tá hmla. Hrôza!
-Kami ! Si tu ? Leko !!!! – Vtom sa vynorili z tmy obrovské krídla.Bol to Roman.
-Ahoj kamarát . Ako žiješ ? Povedal som chlapcom nech ti dávajú jesť. Vieš aby si zvládol boj , ktorý absolvuješ so mnou. –
-Dokedy mi nepovieš kde je Kamila a Leko žiadny boj nebude. –
-Ale bude Jake , bude . Ale nemysli si, že som sviňa tak ti ich ukážem. Chlapci privedte Kamilu.-
-A čo Leko on je kde ? –
-Aký Leko ? Od Vás si tu ty a Kamila. Nikto iný tu neni. A neboj sa ani nikto nepríde. Všetci čo boli v tej diere sú mŕtvy a neverím ,že to niekto prežil . Smola. –
-Ty sviňa však oni ti nič neurobili !!! –
-Ale áno stáli my v ceste k tebe !-
-Nechajte ma vy svine . Pôjdem aj sama. – Kričala Kamila na anjelov.
-Kami !! Ty žiješ . –
-Jake ! Láska moja. Uteč ! On ťa aj tak zabije ! Aj ked vyhráš aj ked prehráš !-
-Nie Kamilka čo to hovoríš ty nie si jeho láska ty si moja láska .- približil sa ku Kamile a dal jej bozk.
-Nechaj ma ty sviňa. Nestačilo ti čo si my spôsobil tak už ma nechaj na pokoji.-
-Nechaj ju ! Čo jej to robíš? Nechaj ju na pokoji. Pusti ju ved máš mňa.-
-Jaj ale to nepôjde vieš lebo ty mi decko neporodíš. A to moje s Kamilkou je už na ceste. -začal sa šialene smiať a chytať za brucho.
-Neverím ti ani slovo. A ked sa my naskytne priležitosť neprežiješ ani sekundu ! –
-Dajte mu meč ! Ste hluchý dajte meč tomu srabovi. Ty- ukázal na jedného anjela a zavolal si ho k sebe. Ked mu podal meč. Svojim z čierneho zlata ho poškrabol.
-Tak toto ťa za chvílu čaká Jake a ty nebudeš už nikdy nič potrebovať ani citiť. NA! – hodil mi meč-
-A Kamilka bude iba moja .-
-Chcem aby si mi splnil posledné želanie ! –
-Čo chceš Jake môj drahý kamarát ? –
-Rozlúčiť sa s Kamilou. –
-Dobre mate päť minút ! – Vtom sa Kamila rozbehla ku mne a pobozkala ma.
-Jake žiješ ? Neboj sa všetko bude v poriadku. Neboj sa. –
-Kami počúvaj ma ! Vieš , že ťa milujem a nechcem ťa stratiť ale v týchto podmienkach som si neni istý ani vlastnou smrťou. Ked by sa mi nevydaril môj plán… Vtom momente ako zabavým naše publikum uteč. Rozumela si ? Možno sa nedostaneš daleko ale keby sa ti to podarilo tak vyhľadaj anjela Leka a on bude vedieť čo máte robiť. Prosím. – Pobozkal som ju a posledný krát som na ňu pozrel.
Začal som boj. Sekal som a sekal aj Roman. Bolo to veľmi ťažké bojovať a aj sa vyhýbať každej rane. Kamila sa na to nemohla pozerať a zakrívala si oči. No ked sa na mňa pozrela dal som jej signál a ona začala utekať. Ja som sa rozbehol a sekal som každého anjela , ktorý mi prišiel do cesty. Všade striekala krv a Roman začal zmätkovať. Sekal som hlava nehlava a roztiahol som krídla . Snažil som sa odletieť . No vtom ma niekto sekol a padol som do trávy.
Kniha smrti 14: Vojna
Autor: Robi
Celú noc som rozmýšľal ako vyslobodiť Kamilu. Leko mi veľa odvahy nedodal a iba ma znepokojuje. Zajtra , zajtra začne vojna , ktorú vyvolal môj najlepší kamarát až doteraz. Ako som rozmýšľal nad všetkým prišlo mi veľmi ľúto toho čo sa stalo. Nad smrťou Karolíny mojej mami a únosom Kamily. Začal som listovať knihu a mal som sto chutí zapísať Romanove meno do zápisníku ale ja nie som a nebudem zvrhlí anjel aspoň kôli Kamile.
-Jake , Jake napadli nás anjeli. – len čo to Adolf zakričal počul som obrovský výbuch , ktorý vyrazil okná a všade bolo cítiť otrasy. Teraz nastala chvíla ! Roman si určite nenechal ujsť tento smrtonostný útok. Snažil som sa otvoriť dvere , no niečo ich zablokovalo . V miestnosti začalo horeť. Zdvihol som sa na krídlach a preletel cez stenu. Na chodbe bolo mnoho mŕtvych anjelov , a ktorý žili bojovali celými silami. Zrazu na mňa zaútočili dvoja anjeli zo zadu. Začali trieskať o mňa predmety , ktoré sa im dostali do rúk. Schytil som meč a zapichol som jedného…. Čas sa spomalil. Celé jeho telo sa začalo sfarbovať do červena.Druhý anjel začal revať:-Nie bratček! Čo si to urobil?! – Zaútočil na mňa. Všetko nabralo rýchlosť a sekal hlava nehlava. Prebehol som do kuchyne a tam bojoval Leko s nejakým blondavým anjelom s čiernými krídlami. Bojovali sme obaja z celých síl. Leko sekol a odsekol anjelovi hlavu . Vystrekla krv a padol na kolená.
-Leko nie nevzdávaj to. Rada nám tie vraždy odpustí ! Ale musíme sa živý dostať von z tejto budovy !- vtom som pichol . Anjel padal.Jeho pohľad bol hrozný. I ked umieral mal v očiach zlosť. A vtom ma to zlomilo. Padol som na kolená a chytil som ho.
-Neboj sa budeš v poriadku. Neumrieš a budeš v poriadku . – Vtom nenápadne schytil meč a porezal ma. Vytrhol som mu z ruky meč a pichol som mu ho do srdca.
-Nie Jake čo sa ti stalo ? – zakričal Leko a pribehol pri mňa.
-Porezal ma . To bolí! –
-Neboj sa je to iba obyčajný meč z bieleho zlata.-Zdvihol ma a posunul bližšie k linke.
-Tak neboj sa nezomrieš . Anjeli sa dajú zabiť bud mečom z bieleho zlata, ale tím ťa musia rozseknúť a teba len porezali .A z tým z čierného zlata , tam stačí aj malá ranka. Budeš v poriadku. –
-Podaj mi to obviažem si to. Au. Ešte to nekončilo musíme nájsť Romana. –
-Jake nezvládneš to má meč z čierneho zlata. –
-Neboj sa . Pod ideme. – Vtom vtrhli do izby asi päť anjelov. No my sme ich z Lekom zvládli. Vybehli sme do predsiene kde stála jeden anjel v čiernom plášti drgol do nás bez jedného dotyku. Odrazilo nás až do obývačky. Ten náraz bol silný. Celé telo prežívalo otrasy , ktoré do nás vletele. Zrazu chtiac nechtiac som odpadol. Počul som posledné výkriky , zvuky silneli až ma to prebudilo. No ked som otvoril oči nebol som v opustenom dome ale v jednej malej miestnosti, ktorá mala zamrežované okná.
-Haloo ! Je tu niekto ? Halooo . – Nikto tam nebol alebo aspoň nikto ma nepočul. Mám prejsť cez stenu ? Skúsil som to . Dotkol som sa steny a chcel som prejsť no bola tvrdá a nepriechodná. Celé dni som sedel v tejto diere a nikto mi nepriniesol ani vodu. Začal som sa báť. Čo ak som mŕtvy a toto je môj trest za tie vraždy ? Bol som v koncoch. Sily my pomali odchádzali a začal som mať halucinácie. Zrazu som videl v kúte mamu ako ma volá. Pototm Kamilu z dieťatkom. A neskôr Romana, takého akého si ho pamätám ešte z čias ked bol normálny. Myslel som si ,že nastala moja hodina cítil som, že som stále bližšie tam hore a vtom sa otvorili dvere. Vošli dvaja anjeli a naliali na mňa vodu.
-Vstávaj ! Vstávaj ty zbabelec.-
No ja som nevládal ohnúť ani prstom. Schytili ma a ťahali von.
Kniha smrti 13: Boj začína
Autor: Robi
Kniha smrti 12: Ideálny život
Autor: Robi
Kniha smrti 11: Druhá strana knihy
Autor: Robi
Pohľad mi zastal nad teom nadomnou. Pomaly som ho odvalil. Keby ten anjel žil bol by som sa mu osobne podakoval , že mi zachránil život. V tom vbehla Kamila.
-Jake , si v poriadku ? –
-Ano žijem ale on nie – povedal som a ukázal na telo anjela života.
-Nie Detrich, Prečo ? – začala plakať a sadla si pri anjela.
-Nevedel som ,že sa poznáte . –
-Je to Detrich , anjel života jeden zo starších anjelov a môj najlepší priateľ. Keby nás vonku nezdržiavali zvrhlí anjeli , ktorý sú na jeho strane nemusel by sa obetovať. Niéééé –
-Kami bude to v poriadku neboj sa. Bol to Roman on ich vedie. Chcel ma zabiť ale ked sekol mečom on sem priletel a zachranil mi život.-
-Roman ? Tvoj úžasný kamarát tak už vie prečo to celé súviselo s tebou to on vzbúril anjelou , to on má na svedomí mnoho nevinných ľudských životov. Už chápem… –
-Pod pôjdeme hore a mama nám spraví kávu aby sme sa upokojili.-
-A čo Detrich ? –
-Tvoji priatelia sa o neho postarajú. Dnes sme už spravili mnoho.-
Ked sme vyšli po schodoch mama stála vo dverách a utierala dvere.
-Ježiši deťúrence čo ste taký špinavý ? A samá krv ? –
-Mami ideme sa prezliecť aspravila by si nám kávu ? Prosím . -dopovedal som a odkrivkal som hore do izby.
-Kami ty si zranená ukáž obviažem ti to .-prišiel som pri Kamilu , vyčisil som jej ranu a obviazal. Bolo vidno ,že bojovala so silným súperom.
-Neboj to nič nie je ale ty máš celé nohy doráňané. Musíme to vyriešiť. –
-Áno to musíme. Zapíšem Romana na druhú sranu zápisníku a bude po všetkom !-
-Nie ! Ty si sa zbláznil ! Ked to urobíš budeš rovnaký ako on ! –
-Ale ja to urobím v sebaobrane a tebaobrane –
-To je jedno ked ho tam napíšeš už ma neuvidíš ! –
-Nie Kami ale niekedy to je potrebné. Však nato je to tam ! Alebo nie ? –
-Ja nechcem aby si niečo pokazil . Ja sa o teba bojím . Pretože ťa milujem. Ale ked to spravíš … Budem nútená zriaknuť sa ťa navždy.-
-Ja ťa tiež milujem … – Išiel som ju pobozkať a v tom vošla mama.
-Prepáčte ,že ruším deti ale je tu tá káva a nieže urobíte niečo čo. Aby zo mňa babka neostala- Usmiala sa a odišla.
-Ja mam prácu Jake idem doručiť pár miminiek a urobiť pár babiek.- Usmiala sa a pobozkala ma.
-Oficialne spolu chodíme . Ale pred anjelmi sme kamoši. –
-Aj ja mám prácu zopár babiek odobrať a spraviť siroty .-
-No hahaha to už jaký humor . –
-Stretneme sa večer.- Potom som otvoril knihu a začal som listovať . Zase samá práca .
Kniha smrti 10: O život
Autor: Robi
-Roman všetko môžeme vyriešiť .Ja som ju chcel zachrániť ale nedalo sa ! –
-Neklam Sarah mi povedala čo tam bolo napísané . Ty si to celé spustil !!!! Keby nevidela tvoj plesnivý ksicht tak by to neurobila ! –
-Ale osud to tak zariadil ja som vtedy nad tým nerozmýšľal ja som si myslel ,že ju zachránim.-
-Ale teraz zabijem ja teba. A budeme si qvit ! A čo ty môžeš proti mne mam zbraň , ktorou ťa zabijem a ani sa nepohneš . Si len slabý anjelik stojaci oproti… –
-Zvrhlému anjelovi , o ktorom som si myslel , že má viac rozumu ako jedno posraté decko !-
-To si nedovoľuj- vytiahol meč obložený rubínmi , bol celý z čierneho zlata a rúčku mal striebrosivej neznámej látky.
-Tento meč usmrtí každého anjela aj jedným škrabnutím . – začal s ním sekať a ja som sa len uhýbal . Všetko okolo bolo za chvílu roztriaskané a začal som sa unavovať . Hodil som sa von oknom a pomaly som dopadol. Zbadal som , že sme boli v zadnom dvore nášho baráku . Snažil som sa nerobiť hluk aby nás náhodou nezbadala mama . Podlamoval mi nohy a sekal hlava nehlava. Zrazu som nešťastne stúpil na dosku a padlo som trvalo to le niekoľko sekúnd no zdalo sa mi , že je to už nekonečne dlho . Zrazu som zastavil čas. Sedel som v zelenom sade na ľavičke s Romanom .
-Prečo ma chceš zabiť ? – spýtal som sa ho.
-Ako si to urobil ? – spýtal sa ma
-Vieš zastavil som čas a spojil som to z mojim posledným želaním . A to bolo ešte pred smrťou sa zmieriť a sme tu . –
-Ja sa nemám prečo zmierovať ja ťa nenávidím !-
-Mysli na malú Lauru ked zomrieš koho bude mať ? –
-Ona už má niekoho dal som ju tete a už ju nikdy v živote ani neuvidím .-
– Spomeň si na to ako ti ju dávali rodičia pred tým ako nastúpili do auto , v ktorom umreli. Povedali ti aby si strážil ako oko v hlave .-
-Dobre mier- podal mi ruku v tom sa všetko rozplynulo a boli sme naspäť v boji. Okolo samá spúšť a krv . Čas sa pomali pustil a Roman zrazu sekol. Meč mi letel nad hlavou a už už sa ma dotýkal. Zrazu predomňa niekto skočil. Roman sa vyľakane obzrel a rýchlo odletel. Zrazu po mne začala tiecť červená tekutina… krv .
Kniha smrti 9: Živá duša
Autor: Robi
Celý týždeň sme s Kamilou vybavovali samé úmrtia a pôrody až mi s toho išlo preskočiť. V škole som nebol ani nepamätám a Roman ten sa správal stále čudnejšie. Chcel som zistiť čo je v tom ale Kamila mi to zakázala , že normálne ma má konečne niekto v hrsti. -Kami ja som sa rozhodol ,že dnes pôjdem do školy a poviem ,že nedoštudujem , pretože takto sa to nedá. – -Chcela som ti to už navrhnúť skôr ale podľa mňa by si to tak nemal nechať . Si šikovný a učenlivý . Lenže takto určite stíhať nebudeme. Tak pôjdem s tebou. – Ráno som to oznámil mame , ktorej som zmrazil úsmev na tvári , ktorý tam mala odvtedy ako k nám prišla bývať Kamila a poobede sme sa vybrali do školy. -Dobrý pani učiteľka . – -Dobrý deň Jake. Toto nevyzerá dobre prečo nechodíš do školy ? – -Viete preto sme tu . – povedala Kamila -Vy prosím Vás mlčte slečna.- -Odchádzam , navždy nechcem doštudovať a ešte sa chcem ospravedlniť za tentoposledný mesiac vie dostal som skvelú prácu a bude mi ľúto za každým z tejto školy ale musím.- -Ste ma zarazil Jake a môžem vedieť o akú prácu ide? – -Prepáčte je to tajné . Tu sú knihy a potrebné papiere . Ešte raz dakujem , že ste ma toľko naučili .Dovidenia – pozdravili sme sa z Kamilou a zabehli za školu a potom vyleteli a pristáli na balkone. Na druhý den sa po škole roznieslo , že som tajný agent . Tá učiteľka ma furt chytala za slovíčka . Ale netrápilo ma to .Tam som už nadobro skončil a idem sa naplno venovať svojmu poslaniu . -Jake maly by sme zájsť za Sylviou a popýtať sa čo je nové . A medzitým ma čaká ešte jedno bábätko tu na sídlisku . – -A kto je Sylvia ? – -Ona je anjel , od ktorého získavam nové info od Rady starších.- -Dobre tak stretneme sa v parku. – -Ahoj- -čau – Tak mám tu ešte päť duší a potm do parku . Super ! Za pol hodinu mam roztriediť 5 duší . A kto to má stihnúť . Pomaly som lietal z miesta na miesto a posúval duše už mi zostávala iba posledná.Ako vždy prišiel som na miesto a čakal som kým sa objaví duša no neobjavila . Zrazu sa vynoril z dymu nejaký čierny anjel. Nespoznal som ho až ked začal rozprávať som zistil o koho ide. Bol to Roman . -Aha kto tu je záchranca duší Jake ! – – Ty si odkedy anjel ? HA HA mohol som si myslieť ,že Karolíninu smrť budeš zvaľovať na mňa . A ako človek veľa nezmôžeš tak si si rýchlo vyhľadal knihu a už si tu nové ty . Môj bývalý kamarát stojí voči mne ako nepriateľ číslo jedna. Tak už viem prečo si poslal Saru a potom si sa jej zbavil….- -Stačilo ! Sklapni ! To všetko kôli tebe ! Ty hajzel myslel som si , že si môj kamarát ! Zabijem ťa!
Kniha Smrti 8: Zakázané
Autor: Robi
Ked som sa dozvedel ,že je Sarah mŕtva trochu mi odľahlo, že ma nebude otravovať ale aj tak to bolo celé čudné . Toľko náhod za pár dní . Musím sa stretnúť s Kamilou. Pomali som sa priblížoval k parku no Kamila tam nebola alebo som ju skôr nevidel. Sadol som si na lavičku kde sme sa prvý krát stretli a začal som nahlas rozmýšľať :
-Keby sa dal vrátiť čas , ja by som to nikdy neurobil. Ale ona prišla sama tak som chcel vedieť čo má zalubom .Keby si tu bola bol by som ti povedal,že iba teba ľúbim . Vtom sa na lavičke vedľa mňa začalo ligotať a pomali som videl Kamiliné obrysy.
-Vieš moju schopnosť som ti chcela predstaviť inak ale už sa to nedalo tajiť . Viem byť neviditeľná.-
-Kamila ja všetko ti vysvetlím .- povedal som a už bola celá zjavená .
– Ty si čo ? Oné ? Šak som bola neviditeľná nie hluchá !- a nahodila úsmev.
-Vieš ked som sa minule dozvedela ,že chodíš stou Sarou ma to veľmi urazilo a zabolelo. –
-Ale ty ma nemiluješ tak? –
-A ako to vieš? Milujem ťa len …-nedopovedala.
-Čo ešte keby si mi to dala najavo skôr ja by som sa zo Sarou ani nestretol –
-Ale .Je vtom malý háčik Anjeli smrti a Anjeli života nemajú dovolené uzatvárať zväzky. A daň je vysoká celý doterajší život.-
-Ak iba to ja podstúpim to riziko jeden život hore dole . Môžeme byť spolu v nebi. Aj tam je určite krásne.-
-Nepochopil si ma . My by sme nezomreli ale zmazali by nám spomienky a zariadili by aby sme sa nikdy nestretli.-povedala smutne. – Zato som sa bránila citom a aj sa chystám pretože ťa mám rada –
-Ja sa vzdám svojho poslania a budeme spolu ! – povedal som a listoval som rýchlo knihu chcel som najsť nejakú zmluvu , ktorá by vravela o rozviazaní pracovného pomeru.
-Nie jediná možnosť ako skončiť je bud zomrieť alebo stať sa zvrhlím anjelom , ktorý už nemá žiadne city.Cesta von neexistuje. My spolu nemôžeme byť. Musíme to pochopiť –
No vtom zrazu leteli nad nami dvaja anjeli. Nikto si ich nevšímal ale Kamila sa za nimi obzrela a zostala nervozna no spustila :
-Počúvaj je to čudné nikdy nepoletovali tý anjeli takto zmätene . Počula som ,že asi pred tromi dňami jeden zvrhli anjel skúšal naverbovať mladých anjelov smrti aby sním išli do boja proti väčšiemu zlu . Niektorý to aj spravili. Ten anjel si robí armádu. Už to znepokojuje aj hlavných anjelov vyhlásili 2.stupeň pohotovosti. Nikto sa nemá baviť s cudzími anjelmi pretože už nie je isté kto je na koho strane. Prepáč , že som odbočila od témy ale preto som sa zjavila aby som ťa varovala. Odteraz sme dvojica .Platí ? –
-Platí a čo naša láska ? –
-Odložíme to na neskôr . Čaká Nás práca . Najprv tvoja potom moja a budeme všade spolu. –
