Loading ...
Autor: Robi
-Čo ??? – nechápal som tomu. Ja a anjel smrti ? To je blbosť – hovoril som si.Chytil som knihu a začal som ju listovať. To nie je možné. Zavolám kamošovi nech sa na to dojde kuknúť. Alebo radšej zajdem za ním s takýmto ,už pre mňa vážnym, problémom.
-Si hladný ? – spýtala sa ma mama.
-Nie idem k Romanovi ma pozval, že niečo oslavuje a nečakaj ma skoro – povedal som pritom ako som hladeľ do zrkadla.
– Serus Roman mam malý problém.- povedal som do telefonu počas cesty .
– Ale ja nie som Roman ja som Karolína hmm , Roman ti to nepovedal? Bývam uňho- povedala.
-Aha to nevadí možno mi pomôže aj tak – zaklopal som a Karolína otvorila – Ahóój- hodila sa mi okolo krku a vypadla mi knižka. -Počkaj nedotýkaj sa jej prosím… -Ani som nestihol dopovedať už ju listovala.
-Jéj aký pekný diár. A aké pekné písmo ! To si ty písal ? – pozrela sa na mňa zvreskla, padla a hodila knihu daleko za seba .
-Ježiši tá kniha ju zabila , to som nechcel ! Romáááán pomoc. Našťastie dýchala. Zavrel som dvere a potiahol som ju do obývačky. Podložil som jej pod hlavu vánkúš .
– Si anjelik však ? – ozval sa detský hlások z ohradky. Malá Laura držala knihu a pozerala na mňa. -Ahoj áno ja som anjelik ale teraz mi podaj tú knižku a dám ti bábiku.- Ani som ju nemusel presviečať a podala mi ju -Ja mám veľmi rada anjelikov aj teba . Podáš mi ručičku ? – Pohladkal som ju a začala sa smiať – Tak teraz sa pekne hraj a ja zoženiem tvojho brata , dobre?- Roman kde si bol ? –
– Ja som len tu na balkone fajčil prečo ? Ježiši Karolína čo sa stalo ? Jake to čo … – zmätene bľabotal.
-Ked ti poviem novinu až potom budeš bľabotať jak malá Laura-
-Ale nesranduj ja , to čo máš v ruke ?- spýtal sa.
– Roman musíš mi pomôcť som Anjel smrti ! –
-Čooo? – práve v tom malá Laura povedala – Aké veľké krídla máš . A vieš aj lietať ? –
Podal som mu knihu a zbadal ma. Moje nové ja . Pozeral sa na mňa jak na kopu zemiakov no nakoniec povedal – No máš pravdu je to vážne a usmial sa. – Karolína sa prebrala ale tak si tresla hlavu pri tom páde, že si nič nepamätala. Tak a teraz mám problém naviac nemôže ma nedajbože zbadať lebo by to určite nedopadlo dobre. Takže u Romana som v ten deň akože nebol. Po pár dňoch ma Roman ohlásil smskou : Príd do parku . Tak som sa vybral do parku.
-Serus čo sa stalo ? – spýtal som sa
– Ahoj ale ked ti toto poviem tak uvidíš ,že sme v riti ! Doslovne ! – povedal a ukázal mi knihu na prvej strane boli mená, časy a spôsoby úmrtia rôznych ľudí. – Stále sa objavujú a niektorý mali umrieť už včera ja neviem ako to funguje ale myslím ,že tvoje poslanie už začalo !
| Zdieľať tento článok | ||
|---|---|---|
Tagy: Autor Robi, Mal Laura
moncici :)
zaujimava poviedka….. :D mohol/la by si ich napisat viec :)
Well
dobry diel …