Teru Mikami

Kniha smrti

L (Ryuuzaki)
« 1 2

Kniha smrti 11: Druhá strana knihy

Autor: Robi

Pohľad mi zastal nad teom nadomnou. Pomaly som ho odvalil. Keby ten anjel žil bol by som sa mu osobne podakoval , že mi zachránil život. V tom vbehla Kamila.

-Jake , si v poriadku ? –

-Ano žijem ale on nie – povedal som a ukázal na telo anjela života.

-Nie Detrich, Prečo ? – začala plakať a sadla si pri anjela.

-Nevedel som ,že sa poznáte . –

-Je to Detrich , anjel života jeden zo starších anjelov a môj najlepší priateľ. Keby nás vonku nezdržiavali zvrhlí anjeli , ktorý sú na jeho strane nemusel by sa obetovať. Niéééé –

-Kami bude to v poriadku neboj sa. Bol to Roman on ich vedie. Chcel ma zabiť ale ked sekol mečom on sem priletel a zachranil mi život.-

-Roman ? Tvoj úžasný kamarát tak už vie prečo to celé súviselo s tebou to on vzbúril anjelou , to on má na svedomí mnoho nevinných ľudských životov. Už chápem… –

-Pod pôjdeme hore a mama nám spraví kávu aby sme sa upokojili.-

-A čo Detrich ? –

-Tvoji priatelia sa o neho postarajú. Dnes sme už spravili mnoho.-

Ked sme vyšli po schodoch mama stála vo dverách a utierala dvere.

-Ježiši deťúrence čo ste taký špinavý ? A samá krv ? –

-Mami ideme sa prezliecť aspravila by si nám kávu ? Prosím . -dopovedal som a odkrivkal som hore do izby.

-Kami ty si zranená ukáž obviažem ti to .-prišiel som pri Kamilu , vyčisil som jej ranu a obviazal. Bolo vidno ,že bojovala so silným súperom.

-Neboj to nič nie je ale ty máš celé nohy doráňané. Musíme to vyriešiť. –

-Áno to musíme. Zapíšem Romana na druhú sranu zápisníku a bude po všetkom !-

-Nie ! Ty si sa zbláznil ! Ked to urobíš budeš rovnaký ako on ! –

-Ale ja to urobím v sebaobrane a tebaobrane –

-To je jedno ked ho tam napíšeš už ma neuvidíš ! –

-Nie Kami ale niekedy to je potrebné. Však nato je to tam ! Alebo nie ? –

-Ja nechcem aby si niečo pokazil . Ja sa o teba bojím . Pretože ťa milujem. Ale ked to spravíš … Budem nútená zriaknuť sa ťa navždy.-

-Ja ťa tiež milujem … – Išiel som ju pobozkať a v tom vošla mama.

-Prepáčte ,že ruším deti ale je tu tá káva a nieže urobíte niečo čo. Aby zo mňa babka neostala- Usmiala sa a odišla.

-Ja mam prácu Jake idem doručiť pár miminiek a urobiť pár babiek.- Usmiala sa a pobozkala ma.

-Oficialne spolu chodíme . Ale pred anjelmi sme kamoši. –

-Aj ja mám prácu zopár babiek odobrať a spraviť siroty .-

-No hahaha to už jaký humor . –

-Stretneme sa večer.- Potom som otvoril knihu a začal som listovať . Zase samá práca .

Kniha smrti 12: Ideálny život

Autor: Robi

Večer sme s Kami rozprávali keby niečo. Nemyslite si, že sme chceli z mojej mami spraviť babku. S Kami sme sa dohodli ,že presvedčime Radu aby nám naše spolužitie schválili. Tak sme tam poobede zaleteli. Bola to malá budova nedaleko supermarketu s kricím názvom Rybárske potreby, kde vysel nápis Zatvorené.
-Prosím vaše preukazy – povedal malý starý anjel na vrátnici.
-Aké preukazy my nič také nemáme. – Povedal som
-Nech sa páči.-podala Kamila svoju knihu života.
-Aha tak tu je .-
-Aspoň jeden slušný anjel smrti , skoro všetci sú už zvrhlí, hrôza.-
Sadli sme si na lavičku a čakali v rade nebol dlhý . Bolo tam asi desať párov. Aj starších aj mladších.
-Jake ked to nevíde už spolu nebudeme –
-Neboj sa víde to videl som to v budúcnosti . –
-Čo ? Ty vidíš budúcnosť ?-
-Nie to sa dá ? Ja som ťa len chcel potešiť . –
-No to si ma nepotešil len si ma vyľakal . –
-Daľší -zahlasil strážca.Boli sme na rade. Ani sme sa nenazdali už nás vykopli von.
-Jake máme povolenie ! To je úžasné ! –
-Aha však si vravela, že to je veľmi zložité získať !-
-No je len vieš málo manželstiev a tým aj detí a málo anjelov. –
– Ja som akože šťastný ale načo to divadielko ? Nemôžme byť spolu. –
-Urazil si ma je to pravda pozri sa im to nedovolili a už sa lúčia. Nepokaz mi radosť . –
Od útoku Romana prešli celé týždne. Kamila u mňa bývala čo samozrejme tešilo moju mamu. Bolo to čudné ,že zostalo ticho a nič sa nedialo. Vyzeralo to ako ticho pred búrkou.
-Ahoj mami . Ahoj Kamila ! Som doma. -Otočil som sa a prebehol mi mráz po chrbte. Nemohol som si na tie krídla zvyknúť. No ked som vošiel do kuchyne zatriaslo so mnou ešte viac. Bola celá rozbitá a vyzeralo to ako po výbuchu. Utekal som hore do izby všade všetko vyhorené .
-Nie čo sa to stalo ? Prečo ked sa všetko napravilo . Muselo sa to pokaziť.-
-Mami nie mami .-Pozrel som do obývačky a mama tam ležala v krvi.
-Mami ja som anjel podal som jej knihu do ruky ja ťa zachránim. – No už sa nehýbyla . Bola mŕtva. Na stene bol nápis: Ešte som neskončil. A Kamila je teraz moja.
Bol to najväčší šok mojho života. Moja matka bola mŕtva a moja priateľka bola niekde z mojim nepriateľom a tiež nebolo isté či žije. Začalo sa všetko rúcať. Celý môj život bol v troskách. Je koniec musím to urobiť. Vytiahol som knihu a pero…

Kniha smrti 13: Boj začína

Autor: Robi

Začal som písať: Prosím Radu aby vyhlásila vojnu zvrhlému anjelovi Romanovi , môjmu bývalému priateľovi, ktorý zabil moju mamu a uniesol moju priateľku Kamilu , ktorá je anjelom života . Dakujem za pochopenie.
Pozbieral som zvyšné veci čo nám ostali a posledný krát som sa prešiel po byte.
-Tak a teraz posledný krát -vyhrkli mi slzy no snažil som sa odchádzať tak ako vždy , už konečne vypadnem z tejto diery – Ahoj mami -Otočil som sa a odišiel.
-Ahoj ty si Jake ? – postavil sa pri mňa malý muž . Bol smiešný ale nechcel som byť neslušný.
-Ano prečo ? Som anjel smrtia jediného koho prijmem je anjela od Rady-
-To som ja volám sa Leko . Tu je moja kniha dotkni sa –
Chytil som knihu a pozrel na Leka. – Eeee no si iný vieš pred chvílou si bol malý a teraz taký veľký a silný ? –
-No vieš preto som sa stal anjelom aby som bol na niečo užitočný. Rada ti odkazuje ,že keby každému anjelovi ,ktorý niekomu zabil mamu a uniesol priateľku mali vyhlásiť vojnu tak …-
-Počúvaj ma ty debil . -Chytil som ho pod krkom ale pustil som ho .-Prosím aspoň ty mi pomôž . Bude nás málo ale aj tak. Nenechám Kami u toho zvrhlíka.-
-Aha no ja to nemám v práci ale nerozčulujte sa Jake. Mňa preto poslali aby som bol Váš osobný radca od Rady.-
-Dobre Leko zvolal som na zajtra všetkých Kamiliných priateľov aby prišli na poradu.-
Zišli sme sa za mestom v malom opustenom dome.
-Vitajte ! Som vám velice vdačný , že ste prišli. Kamilu uniesol Roman , ktorý riadi celé toto povstanie. Mojim cieľom je zachrániť moju lásku a pomstiť moju matku. Kto pôjde so mnou?-
-Prepáčte ,že sa do vášho príhovoru miešam ale mi o všetkom vieme a Kamilky nám je ľúto. Pár sa z nás pokúšalo dostať do jeho paláca ale všetci sú mŕtvy je nás málo ! Nezvládneme to !-
-Ja viem preto chcem povedať ,že kto má rodinu, ženu deti nech zostane v meste.Lenže Kamila je v nebezpečí ale nerád to hovorím možno aj mŕtva …. Aj ked nikto nepôjde ja ju aspoň pomstím ! –
-Zostávam-povedal Leko
– Aj ja , aj ja. –
Zostali všetci až na jedného. Mal rodinu a rozhodol sa správne.
-Nato aby si ho porazil Jake , potrebuješ meč a ten si získaš tak, že zabiješ jeho vlastníka. –
-Nie ja meč nepotrebujem mne stačí moja schopnosť, ktorej sa Roman zriekol ked sa stal zvrhlím anjelom.
-Nezvládneš to Jake ! -povedal Leko
-Ale áno ja to zvládnem , musím to musím – a treskol som o stôl . – Mám robotu nerušte ma-
Pár ľudí odnesiem do neba a znova sa odreagujem. Ale ked ja už nestíham nemôžem robiť všetko musím si nájsť niekoho , kto za mňa aspoň chvílu zozbiera duše. Lenže to nejde . Je to moja práca , ktorej sa nikdy nevzdám na pamiatku Kami.

Kniha smrti 14: Vojna

Autor: Robi

Celú noc som rozmýšľal ako vyslobodiť Kamilu. Leko mi veľa odvahy nedodal a iba ma znepokojuje. Zajtra , zajtra začne vojna , ktorú vyvolal môj najlepší kamarát až doteraz. Ako som rozmýšľal nad všetkým prišlo mi veľmi ľúto toho čo sa stalo. Nad smrťou Karolíny mojej mami a únosom Kamily. Začal som listovať knihu a mal som sto chutí zapísať Romanove meno do zápisníku ale ja nie som a nebudem zvrhlí anjel aspoň kôli Kamile.

-Jake , Jake napadli nás anjeli. – len čo to Adolf zakričal počul som obrovský výbuch , ktorý vyrazil okná a všade bolo cítiť otrasy. Teraz nastala chvíla ! Roman si určite nenechal ujsť tento smrtonostný útok. Snažil som sa otvoriť dvere , no niečo ich zablokovalo . V miestnosti začalo horeť. Zdvihol som sa na krídlach a preletel cez stenu. Na chodbe bolo mnoho mŕtvych anjelov , a ktorý žili bojovali celými silami. Zrazu na mňa zaútočili dvoja anjeli zo zadu. Začali trieskať o mňa predmety , ktoré sa im dostali do rúk. Schytil som meč a zapichol som jedného…. Čas sa spomalil. Celé jeho telo sa začalo sfarbovať do červena.Druhý anjel začal revať:-Nie bratček! Čo si to urobil?! – Zaútočil na mňa. Všetko nabralo rýchlosť a sekal hlava nehlava. Prebehol som do kuchyne a tam bojoval Leko s nejakým blondavým anjelom s čiernými krídlami. Bojovali sme obaja z celých síl. Leko sekol a odsekol anjelovi hlavu . Vystrekla krv a padol na kolená.

-Leko nie nevzdávaj to. Rada nám tie vraždy odpustí ! Ale musíme sa živý dostať von z tejto budovy !- vtom som pichol . Anjel padal.Jeho pohľad bol hrozný. I ked umieral mal v očiach zlosť. A vtom ma to zlomilo. Padol som na kolená a chytil som ho.

-Neboj sa budeš v poriadku. Neumrieš a budeš v poriadku . – Vtom nenápadne schytil meč a porezal ma. Vytrhol som mu z ruky meč a pichol som mu ho do srdca.

-Nie Jake čo sa ti stalo ? – zakričal Leko a pribehol pri mňa.

-Porezal ma . To bolí! –

-Neboj sa je to iba obyčajný meč z bieleho zlata.-Zdvihol ma a posunul bližšie k linke.

-Tak neboj sa nezomrieš . Anjeli sa dajú zabiť bud mečom z bieleho zlata, ale tím ťa musia rozseknúť a teba len porezali .A z tým z čierného zlata , tam stačí aj malá ranka. Budeš v poriadku. –

-Podaj mi to obviažem si to. Au. Ešte to nekončilo musíme nájsť Romana. –

-Jake nezvládneš to má meč z čierneho zlata. –

-Neboj sa . Pod ideme. – Vtom vtrhli do izby asi päť anjelov. No my sme ich z Lekom zvládli. Vybehli sme do predsiene kde stála jeden anjel v čiernom plášti drgol do nás bez jedného dotyku. Odrazilo nás až do obývačky. Ten náraz bol silný. Celé telo prežívalo otrasy , ktoré do nás vletele. Zrazu chtiac nechtiac som odpadol. Počul som posledné výkriky , zvuky silneli až ma to prebudilo. No ked som otvoril oči nebol som v opustenom dome ale v jednej malej miestnosti, ktorá mala zamrežované okná.

-Haloo ! Je tu niekto ? Halooo . – Nikto tam nebol alebo aspoň nikto ma nepočul. Mám prejsť cez stenu ? Skúsil som to . Dotkol som sa steny a chcel som prejsť no bola tvrdá a nepriechodná. Celé dni som sedel v tejto diere a nikto mi nepriniesol ani vodu. Začal som sa báť. Čo ak som mŕtvy a toto je môj trest za tie vraždy ? Bol som v koncoch. Sily my pomali odchádzali a začal som mať halucinácie. Zrazu som videl v kúte mamu ako ma volá. Pototm Kamilu z dieťatkom. A neskôr Romana, takého akého si ho pamätám ešte z čias ked bol normálny. Myslel som si ,že nastala moja hodina cítil som, že som stále bližšie tam hore a vtom sa otvorili dvere. Vošli dvaja anjeli a naliali na mňa vodu.

-Vstávaj ! Vstávaj ty zbabelec.-

No ja som nevládal ohnúť ani prstom. Schytili ma a ťahali von.

Kniha Smrti 15: Roman

Autor: Robi

Zdalo sa mi , že ma ťahajú večnosť. A zrazu som stál na veľkom ihrisku. Oslepovali ma reflektory , takže nič som nevidel a ešte k tomu tá hmla. Hrôza!
-Kami ! Si tu ? Leko !!!! – Vtom sa vynorili z tmy obrovské krídla.Bol to Roman.
-Ahoj kamarát . Ako žiješ ? Povedal som chlapcom nech ti dávajú jesť. Vieš aby si zvládol boj , ktorý absolvuješ so mnou. –
-Dokedy mi nepovieš kde je Kamila a Leko žiadny boj nebude. –
-Ale bude Jake , bude . Ale nemysli si, že som sviňa tak ti ich ukážem. Chlapci privedte Kamilu.-
-A čo Leko on je kde ? –
-Aký Leko ? Od Vás si tu ty a Kamila. Nikto iný tu neni. A neboj sa ani nikto nepríde. Všetci čo boli v tej diere sú mŕtvy a neverím ,že to niekto prežil . Smola. –
-Ty sviňa však oni ti nič neurobili !!! –
-Ale áno stáli my v ceste k tebe !-
-Nechajte ma vy svine . Pôjdem aj sama. – Kričala Kamila na anjelov.
-Kami !! Ty žiješ . –
-Jake ! Láska moja. Uteč ! On ťa aj tak zabije ! Aj ked vyhráš aj ked prehráš !-
-Nie Kamilka čo to hovoríš ty nie si jeho láska ty si moja láska .- približil sa ku Kamile a dal jej bozk.
-Nechaj ma ty sviňa. Nestačilo ti čo si my spôsobil tak už ma nechaj na pokoji.-
-Nechaj ju ! Čo jej to robíš? Nechaj ju na pokoji. Pusti ju ved máš mňa.-
-Jaj ale to nepôjde vieš lebo ty mi decko neporodíš. A to moje s Kamilkou je už na ceste. -začal sa šialene smiať a chytať za brucho.
-Neverím ti ani slovo. A ked sa my naskytne priležitosť neprežiješ ani sekundu ! –
-Dajte mu meč ! Ste hluchý dajte meč tomu srabovi. Ty- ukázal na jedného anjela a zavolal si ho k sebe. Ked mu podal meč. Svojim z čierneho zlata ho poškrabol.
-Tak toto ťa za chvílu čaká Jake a ty nebudeš už nikdy nič potrebovať ani citiť. NA! – hodil mi meč-
-A Kamilka bude iba moja .-
-Chcem aby si mi splnil posledné želanie ! –
-Čo chceš Jake môj drahý kamarát ? –
-Rozlúčiť sa s Kamilou. –
-Dobre mate päť minút ! – Vtom sa Kamila rozbehla ku mne a pobozkala ma.
-Jake žiješ ? Neboj sa všetko bude v poriadku. Neboj sa. –
-Kami počúvaj ma ! Vieš , že ťa milujem a nechcem ťa stratiť ale v týchto podmienkach som si neni istý ani vlastnou smrťou. Ked by sa mi nevydaril môj plán… Vtom momente ako zabavým naše publikum uteč. Rozumela si ? Možno sa nedostaneš daleko ale keby sa ti to podarilo tak vyhľadaj anjela Leka a on bude vedieť čo máte robiť. Prosím. – Pobozkal som ju a posledný krát som na ňu pozrel.
Začal som boj. Sekal som a sekal aj Roman. Bolo to veľmi ťažké bojovať a aj sa vyhýbať každej rane. Kamila sa na to nemohla pozerať a zakrívala si oči. No ked sa na mňa pozrela dal som jej signál a ona začala utekať. Ja som sa rozbehol a sekal som každého anjela , ktorý mi prišiel do cesty. Všade striekala krv a Roman začal zmätkovať. Sekal som hlava nehlava a roztiahol som krídla . Snažil som sa odletieť . No vtom ma niekto sekol a padol som do trávy.

Kniha Smrti 16: Dieťa

Autor: Robi

Utekala som ako som len vladala. Ked som sa obzrela všade ležali telá anjelov. No v mysli som mala iba Jakove slová: -Ked ti dám signál uteč… Leko on vie čo má robiť …-
Prebehla som vstupnou bránou a bežala som smerom do mesta. Nevedela som či mám letieť či bežať. Čo je bezpečnejšie ? A kde je Leko? Utekala som do parku a sadla som si na lavičku. Zneviditeľnila som sa. Dlho som čakala či sa zjaví Leko a vtom som zaspala .
Prebudila som sa do krásneho rána. Všade okolo boli kvety a ľudia prechádzali po parku ako obvykle. No v tom ma prerušila spomienka na včerajšok. Celým telom mi myklo. Rozbehla som sa po chodniku a narazila som do nejakého malého muža. Uvidela som knihu smrti tak som ju schytila a rýchle som začala: – Leko prosím bud to ty lebo ….- prerušil ma .
-Kamila ? To si ty ? Kde je Jake ? Rýchlo podme musíme ho zachrániť. –
-Ale ako ? Však ho väznia a možno ho aj zabili. –
-Nie nemajú teba. Vedia ,že Jake ťa priláka späť. –
-Aha ale Jake nevie , že som asi tehotná.-
-Čoooo ? To ako myslíš . Pod zachvílu bude jedenásť musíme sa ponáhľať k štadionu.-
-Vieš Roman ma znásilnil . … A už som aj vracala . Je to hlavný príznak , nie ? Nechcela som to včera dať na javo Jakeovi lebo by sa sam nechal zabiť. Ale ked ho zachránime on to bude musieť vedieť. A potom ma už nebude chcieť. –
-Ježiši Maria. Ten sviniar ! Teraz mu ukážeme, že my sme víťazi a on porazený . –
Chytil ma za ruku a šli sme .
-A čo moje duše ? –
-Na tie nie je čas pod Jake je v nebezpečí.- Chytil ma a vyleteli sme nad mesto.
-Kamila sleduj hodiny ked odbije 11 tak ma ohlás. Presne ! –
-Dobre a ako vieš , že mám dobre hodiny ? –
-Neboj máš ich dobre. – Leteli sme asi desať minút a ustavične som sledovala hodiny.
-Za päť minút jedenásť , Leko . –
-Dobre tu počkáme. – Zleteli sme dole do kríkov a čakali do jedenástej . –
-Teraz Leko teraz ! – Leko vytiahol knihu smrti a obrátil strnu. Chytil pero a začal písať.
– Niéééé to nesmieš ! –
-Ale musím Kamila ináč Jake zomrie. My sme sa dohodli. Videl som budúcnosť o jedenástej bude mať šancu na útek. Pomôžem mu ! –
-Ty vidíš budúcnosť ? –
-Zato som Vám prišiel pomôcť. Rada to nebrala vážne. Povedala , že je zbytočné tam chodiť , že vy si to vyriešíte. –
-Ale jeden večer som prezeral zamietnuté prípady aako som chytil Vašu žiadosť… Všetko som videl.- Kamila ho chytila za ruku.
-Ty si prišiel na vlastné riziko ? Vieš ako som ti zaviazaná z Jakom .-
-Tak ma nechaj napísať lebo to nestihnem ! –
-Nie ! Je neskoro . Aha prekecali sme ten čas je už 11:05 –
-Nie nie je. Vedel som ako budeš reagovať tak som ti upravil hodinky. Až teraz je čas. – Chytil pero a chcel písať no vtom zostúpili dvaja anjeli z hora.
-Nie Leko nerob to máš rodinu a my nie. Spravíme to my. – Boli to dvaja anjeli , ktorý prežili boj v opustenom dome. Jakeovi vojaci ,ktorý sa sami rozhodli pomôcť kamarátovi.
-Dakujem Vám chlapci je to od Vás milé ale nemôžem to prijať ! – povedal Leko.
-Rýchlo zmeškáme ! –
-Nie ja som to už všetko raz prežil teraz mi beží REPLAY . HEHE- Vtom sotil jeden anjel Leka . Kamila schytila jeho knihu. Druhý anjel chytil svoju knihu a začal písať. Ked dopísal začal sa správať čudne.
-Kamarát môj vieš čo máš robiť ! Nechcem žiť ako zvrhlí anjel. Rýchlo už to ide… – Začalo ho zvýjať a blabotal niečo v zmysle : Teraz budem silnejší a každého usmrtím …
Druhý anjel sa naneho pozrel a zapichol ho. Kričal a žiadal o pomoc no márne musel umrieť. Nevydržala som to a začala plakať. Bolo my ho lúto. Obetoval za Jake život. Bol to dobrý anjel. Odtrhla som pár kvetou zlúky kde sme sedeli a prišla som knemu. Bol už mŕtvy.
-Ďakujem, veľmi ti dakujem…. – No plač mi to nedal dopovedať. Keby neprišli títo anjeli Leko by skočil rovnako. Jediný náš priateľ. V hlave mi prúdilo mnoho myšlienok. Je Jake nažive ? Podaril sa Lekovi plán ? Prečo sa to všetko muselo stať ? Bolo to veľké nedorozumenie. Keby sa Jake nedotkol knihy nikdy by nezomrel nikto za nás. My sme vinní za tie úmrtia . Je to nespravodlivé ale nemôžeme ostať spolu ! Vtom Leko povedal :
-Chod musíš odísť. Je mi to ľúto . Jakeom sa nestretnete. Videl som to.- Kamila mlčky zdvihla krídla pozrela na anjela a vzletela. Opár minút sa vynorila z kríkov postava.

Kniha Smrti 17: Zbohom láska

Autor: Robi

-Kde je Kamila ? -dychčal som a pribehol som za Lekom .
-Jake . Počkaj ! Vyšlo to ? –
-Roman je mŕtvy aj pár anjelov . Akoto že žiješ ? –
-Nebol som to ja to on. Neviem ako sa dozvedeli, že tu sme.- ukázal na anjela .
-No som mu vdačný . Ale kde je Kamila ? -začal som sa obzerať.
-Jake nepovedal som ti celú pravdu o tej budúcnosti. –
-Ako to nie je. Čo ? –
-Povedal som , že prežiješ. Nie že stebou Kamila zostane do smrti. –
-Ale ty si to vedel . Vedel si,že odíde. Prečo si to nezariadil tak aby ostala ? Mne nevadí, že čaká dieťa z Romanom ! –
-Ty o tom vieš ? –
-Vieš Roman bol taký milý, že ked aj zomieral mi to pripomínal. Tak kde šla ? –
– Ja neviem . Odišla !-
-Ukáž mi kde je lebo ťa zabijem.- schytil som ho podkrom a letel som s ním asi meter nad zemou. Až nad poľou som ho treskol o zem.
-Ja ti len chcem povedať, že si taký istý ako Roman a nikdy sa nezmeníš! – vtom som ho pustil. Leko sa postavil a oprášil sa.
-Ked ju miluješ vieš kde je ! –
Sedel som v mokrej zemi a cítil som slabý vánok. Vtom mi to došlo.
-Počkaj Leko ja som to tak nemyslel. – Leko zastavil .
-Kamaráti ? – podal mi ruku a pomohol mi vstať.
-Ale podme sa prezliecť a najesť bo takto Kamilu neočaríme hehe –
Vošli sme do malého obchodu. Všetci po nás kukali ,že čo sme celý od blata ale mlčali. Kúpil som si pár vecí a zašli sme k Lekovi domov.Tam ho čakali žena a dve deti.
-Ahoj zlatko ! Vyšlo to je koniec. –
-Ja som vedela , že to dokážeš miláčik.- A dala mu pusu.
-Ideme sa okúpať a prezliecť . Mohla by si niečo pripraviť ? Poriadne som vyhladol.A toto je Jake môj kamarát. –
-Dobrí slečna… ? –
-Pani Izabel . Volaj ma Bella –
-Dobrý pani Bella –
Osprchoval som sa a pani Bella pripravila niečo k jedlu. Nevravel som, že mi chutilo ale bolo to dobré . Po jedle som sa rozlúčil z rodinkou. A išiel som do parku . Zajtra mam 18 . Tento rok prebehol rýchlo. Som o rok starší a o pár ľudí samotnejší. Našiel som si lásku , ktorú som stratil a sklamal som sa v priateľovi , ktorého som mal rád ako brata. Vošiel som do parku…

Kniha Smrti 18: Osemnásť

Autor: Robi

Stmievalo sa a park sa vyprázdňoval. Všetci kráčali von a ja som kráčal dnu. Prišiel som pri lavičku kde sme sa z Kamilou spoznali. Sadol som si na lavičku no Kamila tam nebola. Začal som :- Kami ked si tu tak ti chcem povedať , že ťa milujem. Mne nevadí ,že budeš mať Romanovo dieťa. Kiež by si ma počula. – rozprával som . Každý kto na mňa pozrel si myslel, že som blázon
a rozprávam sa sám zo sebou. Pozrel som sa na hodinky. Za päť minút polnoc. Na oblohe bolo vidieť hviezdy a veľký mesiac.
-Bim-Bom – odbilo na veže 12 hodín.
-Tak mám osemnásť už si ťa môžem vziať. –
Vtom sa po chodníku blížila ku mne ligotajúca sa postava. Videl som ju stále zreteľnejšie. Bola to Kamila bol som veľmi rád, že to bola ona.
-Ahoj Jake –
-Ahoj Kamila ! Dlho som na teba čakal ! Môžeme prespať u Leka pod je už zima prechladneš.-
-Jake musíme si to vysvetliť. Nebude to fungovať. Prvé týždne to bolo skvelé ale teraz ked sme prežili to čo sme prežili…. Ja ťa nechcem zaťažovať. Bola som u doktora. Som tehotná sto percentne. A nie je to tvoje dieťa . –
-Mne to nevadí ! Po stý krát ti to hovorím. Ja ťa milujem aj tak ! Pod .-
Chytil som ju za ruku a sadla si na lavičku vedla mňa.
-Máš narodky a ja som zabudla … –
-Nie nezabudla ! Ty si môj darček ! -pobozkal som ju.
-Teraz by sa hodila nejaká hudba k happyendu . No v parku asi ťažko . – povedala Kamila
-Pod zajdeme k Lekovi on nás prichíli ale otázkou jen dokedy . – usmial som sa na ňu.
-Ja mu tam nechcem zavadzať , musíme si zaobstarať niečo vlastné. Ten tvoj dom neskočil dobre , že ? –
-Tak zanechali ste to tam vdosť zúboženom stave – usmial som sa na ňu a pomali sme kráčali von z parku.
Všetko nakoniec dopadlo tak ako malo. Ja z Kamilou sme sa nasťahovali k Lekovi , aspoň dovtedy kým si niečo nenájdeme. Leko z manželkou sa milo o nás starajú a pomali ale isto sa na svet dostane daľšie Lekové dieťa. A ešte naše . Nie Romanove , on si ho nezaslúži. A kým naše dieťatko príde na tento svet Kamilka si bude musieť dať materskú v svojom poslaní. A Ja budem makať ako anjel, otec, partner a ako človek
aby sme Leka nevyžierali naveky ….

« 1 2
 
DeathNote.sk
Copyright © 2011 AnimePortal.sk
O stránke
Tutoriály
Kontakt