Loading ...
Kyrael sa pomaly poobzeral dookola snažiac sa zapamätať si čo najviac, vedel, že už to miesto nikdy viac neuvidí. Tým miestom bol jeho domov. To, že nemal na výber si uvedomil krátko potom čo mu Will zomrel pred očami, keď sa raz niekto stal Wenomom nebolo mu už pomoci. „Musím odísť, však?“ opýtal sa Lymiera, kým mu obväzoval rany. „Záleží len na tebe.“ potichu mu odvetil Lymier. Kyrael si vzdychol, musí ich nechať zabudnúť, zovrelo mu hrdlo, nechcel aby naňho zabudli, no nikdy by si neodpustil keby sa ľudom, ktorých má rád niečo stalo iba kvôli nemu. Tak ako si nikdy neodpustí Willa, musí sa pomstiť! Kyrael prešiel k Lymierovi, pomohol mu vstať a povedal „Potrebujem dušu.“ Lymier prikývol a v kúdole dymu sa zmenil do svojej pôvodnej podoby. Vyrazili na lov. Kyrael s ľahkosťou držal krok s Lymierom, hoci Lymier letel. Po chvíli zachytil stopu duše a začali stopovať. Dorazili na čistinu a to čo tam uvideli Kyraelovi vyrazilo dych, rovno pred nimi stál obrovský striebrobiely drak. „Len málo kto si zoberie túto podobu a tí, ktorí to spravia sa jej len tak ľahko nechcú vzdať.“ ozval sa Lymier v Kyraelovej hlave. Kyrael mlčky prešiel ku drakovi a vrhol sa vpred. Drak zreval, chvostom zrazil prekvapeného Kyraela a prišpendlil ho nohou k zemi. „Ako sa opovažuješ ty červ?“ zrúkol mu drak do tváre. „Ty vieš rozprávať?“ prekvapene sa ho spýtal Kyrael. „A čo si si myslel?“ zavrčal mu drak ako odpoveď „tak čo odo mňa chceš ?“ „Tvoju dušu.“ povedal Kyrael. Drak prepukol v takmer hysterický záchvat smiechu „Ty chceš moju dušu? Tak ja ti niečo poviem, traja Zberatelia, oveľa silnejší než ty sa už o to pokúšali, tak prečo si myslíš, že sa ti to podarí?“ „Lebo ma ženie vopred niečo, čo tí ostatný nemali.“ odpovedal mu Kyrael s chladnou vážnosťou v hlase. „A to je čo?“ opýtal sa ho drak. „Túžba byť silnejším aby som mohol uskutočniť svoju pomstu.“ ozval sa Kyrael, drak sa uškrnul, dovolil mu vstať a povedal „Ukáž mi, ako veľmi chceš byť silnejším.“ Kyrael skúšal, zakaždým keď spadol na zem sa okamžite postavil, nehľadiac na zranenia pokračoval ďalej. „Zdá sa mi, že až tak veľmi sa ti nechce pomstiť. Možno si nemal dotyčnú osobu veľmi rád.“ okomentoval drak, keď ho opäť zmietol k zemi. V Kyraelovi vzkypela krv, slzy mu začali tiecť po tvári ako sa mu v mysli vynárali spomienky na Willa. „Bol to môj najlepší priateľ, nikoho si neželám pomstiť viac než jeho!“ vykríkol a rozbehol sa. Drak ho však zastavil, nie tak ako predtým ale jemne „Vidím, že to myslíš vážne. Nech ti moja sila dobre slúži.“ a s týmito slovami si z hrude vytrhol kryštál. Kyrael ho zodvihol, prepustil dušu a prehltol kameň, spomienky mu opäť vírili v hlave, už vedel koho hľadá. Lov sa začal.
| Zdieľať tento článok | ||
|---|---|---|
