Loading ...
Josh pomaly otvoril oči a uvedomil si, že leží na zemi. Pred ním stál Lymier a už na prvý pohľad nebol v poriadku, krv mu stekala po rukách z mnohých rán, ktoré utŕžil ochraňovaním bezvedomého Josha. Risham zasaďovala Lymierovi jednu ranu za druhou, niektorým sa vyhol, iné odrazil, no počet jeho zranení sa kopil. Nie veľmi výrazne, no predsa, im pomáhal kopiť sa aj Will, v rukách zvieral Joshov meč. Josh sa začal zdvíhať, Lymier sa naňho len na okamih pozrel, no to bolo všetko čo Risham potrebovala na útok. Josh sa vydesene pozeral ako Lymier padá po útoku na zem, krv postriekala Joshovu tvár, zvláštne ako známe mi pripadalo stekanie horúcej krv po tvári. Okamih a Joshovi pred očami sa zjavila spomienka na takmer rovnakú situáciu, krv všade dookola, ľadovo chladné oči nepriateľa a zlomyseľný úsmev na jeho tvári. Josh sa pozrel dolu na Lymiera, no na chvíľu ako záblesk uvidel obraz ženy, ležiacej na zemi ako Lymier, krv stekajúca z jej rán, usmiala sa a zašepkala „Uteč Kyrael.“ Beznádej, hnev a nenávisť vlastnej bezmocnosti pohltili Josha ako lavína, lavína ktorej sila patrila jemu. Josh vstal, hlava sklonená, ruky zaťaté v päsť, Lymierove telo sa zachvelo „Uteč Josh!“ „Nie, už nebudem utekať.“ povedal Josh nahlas. „Joshua!“ zasipel Lymier. „Nie, ja nie som Joshua. Som KYRAEL!“ vykríkol a okolo jeho tela vzplanuli krvavo červené plamene. Jedným plynulým pohybom vytrhol Willovi z rúk svoj meč a potiahol bruško svojho prsta po čiernej škvrne ne Willovom zápästí. Škvrna začala horieť a Willove telo sa zmietalo v agónií, Kyrael si ho nevšímal, prekročil ho a podišiel k Risham. Kyraelove zreničky zažiarili na červeno, už nevyzeral ako človek, lež ako prízrak stvorený z plameňa. Jeho vlasy povievali ako vodopád ohňa, tvár dostala divší, sebaistejší nádych, ale najviac sa na ňom zmenili jeho oči, ktoré mávali vľúdny pohľad, teraz v žiarila sila, istota, hnev a túžba po pomste. Rishamina kosa preletela miestom, kde ešte pred sekundou bol Kyraelov krk, stiahla kosu späť a pripravila sa na ďalší útok, keď Kyrael bol už takmer pri nej. Sekol mečom a na zem začali padať kvapky krvy. Rishamine plece krvácalo, len tak tak sa vyhla odseknutiu hlavy. Zaťala zuby, vyhla sa Kyraelovi, tento krát si naňho dávala väčší pozor a zaútočila. Kosa presvišťala vzduchom a Kyraela odhodilo dozadu. Čepeľ kosy ho nezasiahla, odhodil ho Rishamin kop do rebier, vstal odpľul si, utrel kútik ústod krvy a už ho nebolo. Risham sa zahnala kosou za seba, kosa preťala vzduch. Kyraelova čepeľ prekĺzla jej bokom bez najmenšieho odporu, tesne nad ranou, na bielej koži zmáčanej krvou, stekajúcou po jej boku, bolo presne to čo Kyrael hľadal. Opäť sa dotkol čiernej škvrny ukazovákom a začala horieť. „Kto ťa poslal?“ opýtal sa jej. „Niekto mocnejší než ty!“ vykríkla duša v Risham a zmĺkla, škvrna zhorela. Rishamine oči stratili šedý chlad a nahradila ich modrá vďačnosť. „Ďakujem.“ posledné slovo uniklo z jej úst a spolu s ním sa sa zdvihol prudký vietor okolo Kyraela. Postupne slabol, až kým sa úplne nestratil v Kyraelovom vnútri. Rishamine telo sa rozpadlo na piesok, ktorý vzápätí rozfúkal jemný vánok.
| Zdieľať tento článok | ||
|---|---|---|
Tagy: KYRAEL
