Kniha Smrti 17: Zbohom láska

Autor: Robi

-Kde je Kamila ? -dychčal som a pribehol som za Lekom .
-Jake . Počkaj ! Vyšlo to ? –
-Roman je mŕtvy aj pár anjelov . Akoto že žiješ ? –
-Nebol som to ja to on. Neviem ako sa dozvedeli, že tu sme.- ukázal na anjela .
-No som mu vdačný . Ale kde je Kamila ? -začal som sa obzerať.
-Jake nepovedal som ti celú pravdu o tej budúcnosti. –
-Ako to nie je. Čo ? –
-Povedal som , že prežiješ. Nie že stebou Kamila zostane do smrti. –
-Ale ty si to vedel . Vedel si,že odíde. Prečo si to nezariadil tak aby ostala ? Mne nevadí, že čaká dieťa z Romanom ! –
-Ty o tom vieš ? –
-Vieš Roman bol taký milý, že ked aj zomieral mi to pripomínal. Tak kde šla ? –
– Ja neviem . Odišla !-
-Ukáž mi kde je lebo ťa zabijem.- schytil som ho podkrom a letel som s ním asi meter nad zemou. Až nad poľou som ho treskol o zem.
-Ja ti len chcem povedať, že si taký istý ako Roman a nikdy sa nezmeníš! – vtom som ho pustil. Leko sa postavil a oprášil sa.
-Ked ju miluješ vieš kde je ! –
Sedel som v mokrej zemi a cítil som slabý vánok. Vtom mi to došlo.
-Počkaj Leko ja som to tak nemyslel. – Leko zastavil .
-Kamaráti ? – podal mi ruku a pomohol mi vstať.
-Ale podme sa prezliecť a najesť bo takto Kamilu neočaríme hehe –
Vošli sme do malého obchodu. Všetci po nás kukali ,že čo sme celý od blata ale mlčali. Kúpil som si pár vecí a zašli sme k Lekovi domov.Tam ho čakali žena a dve deti.
-Ahoj zlatko ! Vyšlo to je koniec. –
-Ja som vedela , že to dokážeš miláčik.- A dala mu pusu.
-Ideme sa okúpať a prezliecť . Mohla by si niečo pripraviť ? Poriadne som vyhladol.A toto je Jake môj kamarát. –
-Dobrí slečna… ? –
-Pani Izabel . Volaj ma Bella –
-Dobrý pani Bella –
Osprchoval som sa a pani Bella pripravila niečo k jedlu. Nevravel som, že mi chutilo ale bolo to dobré . Po jedle som sa rozlúčil z rodinkou. A išiel som do parku . Zajtra mam 18 . Tento rok prebehol rýchlo. Som o rok starší a o pár ľudí samotnejší. Našiel som si lásku , ktorú som stratil a sklamal som sa v priateľovi , ktorého som mal rád ako brata. Vošiel som do parku…

Zdieľať tento článok
	Tweet

Tagy: Autor Robi, Pani Izabel