Kniha smrti 5: Končím

Autor: Robi

Myslel som si ,že sa zrútil celý svet zabil som kamarátovu priateľku . Ako mu to poviem. Neviem či som spal alebo bdel. Nepamätám sa ako som prišiel domov . A nepamätám si čo bolo po tom ako sa to stalo. Zrazu som počul hlasy . Pozrel som sa na hodiny a bola polnoc. Zišiel som do kuchyne a Kamila sa rozprávala z mojou mamou .

-Ty si mi nehovoril, že máš priateľku ! A včera si sa pekne doriadil ked ťa musela domov doniesť. -Kamila na mňa žmurkla a pochopil som, že nemohla povedať pravdu .

– Jááj no prepáč už sa to nestane. – Prišiel som pri ňu a povedal som jej do ucha ,že dakujem.

-Tak ,už je neskoro Kamilka radšej u nás prespi. Bojím sa o teba.-

– Nie nebojte sa ja kľudne pojdem ja sa nebojím – povedala zdvorilo.

-Ale ja áno Kamilka tak chodťe do izby deti a zatiaľ ti upravím posteľ v obyvačke. –

-Dobre dakujem – A už sme išli po schodoch. V izbe povedala Kamila :

– Nemysli si , že to niečo znamená ja som ti len chcela pomôdť tak zajtra povieš , že sme sa pohádali a rozišli ! Dobre?- Vždy bola taká rázna až to niekedy bolelo ale prikývol som .

Ľahli sme si na postel a začali sme sa rozprávať:

-Už určite Roman našiel telo svojej priateľky chudák teraz sa trápi –

-Nerieš to tak to malo byť . Aj ja som si na začiatku myslela , že je to nespravodlivé ale pochopila som to –

– Vieš ked som tam stál som rozmýšľal nad tým,že skončím. – kukol som sa na Kamilu a videl som ,že spí . Chystal som sa ľahnúť na zem a vtom si ľahla na moje rameno a nechcel som ju budiť.

Cŕŕŕŕŕŕn . -Čo je to je už toľko hodín tak vstávaj Jake vstávaj- kričala Kamila zmeškáš do školy.

-Jááj som sa dobre vyspal –

-Aj ja ale teraz rýchlo podme na raňajky – zišli sme dole a mama už rozkladala milion päťsto salámov a šalátov.

-Mami čo to robíš načo toľko stačila by šunka – povedal som

-Ale nie zlatíčka moje šak sa napapajte . A hybajte do školy som Vám spravila desiatu –

Dojedli sme a išli sme no v dverách nám mama ešte zakričala : – Dúfam , že ešte prídeš Kamilka- No robili sme sa ,že sme akože nepočuli.

-Tak čau ja idem čaká ma práca a nad tým koncom ani neuvažuj pretože ja osobne ťa zaškrtím, ide ti to dobre a to netreba zmeniť . Ahoj –

-Čau – povedal som a vykročil som do školy.

Zdieľať tento článok
	Tweet

Tagy: Autor Robi