Loading ...
Na púšti sa zdvihol oblak piesku, keď sa rozplynul odhalil sediacu postavu v plášti, hladiacu do prázdna. Po chvíli postava, akoby niečím vyrušená, vstala a tým odhalila časť svojej tváre, ak sa to dalo nazvať tvárou. Bola to lebka, s prázdnymi jamkami na miestach kde kedysi dávno mohli byť oči. Celá postava nebol človek, lež to čo by z jeho tela po smrti ostalo, kostra. Postava sa pohla, kráčala púšťou akoby k jej pomyselnému koncu, hoc vedela, že ten koniec neexistuje. Každým krokom sa zdalo, že ide pomalšie, ťažkopádnejšie. „Musím….“ zašepkala postava a odhodlane išla ďalej, bolo to však len pár krokov. Kosti chodidiel aj celých nôh sa rozpadli na piesok, postava klesla na zem. Načiahla svoju kostnatú ruku dopredu v snahe chytiť niečo nedosiahnuteľné a po púšti sa ozval jej posledný výkrik „Som Kyrael!“ a postava sa premenila na piesok, ktorý splynul s púšťou, hrobom všetkých Zberateľov duší.
V ľudskom svete sa na tento výkrik zobudil človek, mladý muž s menom Joshua. „Som Kyrael?“ opýtal sa sám seba, prevaľujúc to meno na jazyku a hľadiac neurčito na strop svojej izby. Už dávno prestal hľadať svoje pravé meno, to ktoré mu dali jeho skutoční rodičia, nie adoptívni. Nepamätal si nikoho, len tmu a potom už len ako sa k nemu skláňajú oni, adoptívni rodičia. Prestal tápať v spomienkach, pretočil sa na druhý bok a zaspal. Nevedel však, že to bude posledný spánok jeho života, nevedel, že keď sa na ďalší deň zobudí, bude niekto nie, niečo úplne iné než človek.
(publikované bez gramatickej korekcie)
| Zdieľať tento článok | ||
|---|---|---|
AsukA
Naozaj veľmi pekné. Dobre napísané…lenže krátke ;D
Luxor
Konečne dobrá poviedka.Len chválim.Poklona hlavne pred kresbou,ale aj pred scénarom.
Well
;D ;D Celkom dobré !!! Musím pochváliť !! ,,Joshua,, – to meno sa mi páči !