Loading ...
Strieborný vlk sa hnal lesom ako o život, no napriek tomu sa mu v ušiach neprestajne ozývali tiché kroky jeho prenasledovateľa. Z vlčieho predátora sa stala korisť, korisť ktorej jedinou možnosťou bol útek. Nádej na záchranu opustila vlka, priznávajúc si porážku sa otočil hrdo čeliac svojmu prenasledovateľovi. Bola to žena, dlhé čierne šaty jej zľahka viali v jemnom vánku spolu s vlnitými krvavo červenými vlasmi, ktoré jej splývali až po boky. Ľadovo chladná tvár, z ktorej sálali temné sivé oči, zlomyseľný úškrn sa jej objavil na tvári pri pohľade na vlka s vycerenými zubami. Vlk po nej skočil v snahe zovrieť jej hrdlo čeľusťami. Žena sa mu vyhla s nadľudskou rýchlosťou, vlk dopadol na zem a jeho telo stratilo jas. Kryštál, vytrhnutý z vlčieho tela, bol pevne zovretý v ženinej ruke. Vytiahla spoza opasku striebornú dýku so zobrazením hada s rozďavenou papuľou na jej rukoväti a hrotom dýky si spravila ranku na špičke jazyka. Krv jej pomaly po kvapkách stekala na kryštál, až kým do neho nezaryla svoje tesáky. Žiara vychádzajúca z kryštálu začala blednúť, miznúc v ženinom vnútri. Posledný chabý záchvev svetla a kryštál stratil priehľadnosť, tesne predtým než sa to stalo, žena ho znechutene odtiahla od úst a hodila na zem. Krv na ženinej tvári zmizla spolu s ranou a žena si oblizla pery, pomaly kráčajúc odkiaľ prišla.
Joshua zazíval, naťahujúc si ruky. Bol desne nevyspatý, celú noc sa prehadzoval na posteli a nedalo sa mu zaspať. Hoci cítil únavu, bola viac psychycká než fyzická. Rovnakým tempom prešiel celú cestu do školy, ako chodiaca mŕtvola, teda zombie. Došuchtal sa do triedy, zamieril na svoje miesto, najďalej od učiteľského stola. Sadol si na stoličku a položil si hlavu na lavicu. „Hej Josh!“ tresla ho po chrbte známa ruka. Josh zdvihol hlavu a uvidel vysokého, tmavovlasého chalana, svojho najlepšieho kamoša. „Will.“ Zašomral si popod nos Josh a vrátil sa k predošlému ležaniu na lavici. „Hej, trochu života do toho umierania!“ povedal mu Will a na jeho tvári sa rozprestrel zlomyseľný úškrn. Palcom a ukazovákom na oboch rukách začal naťahovať Joshovi líca až kým to Josha nerozčúlilo. „Za prvé nedotýkaj sa mojej tváre a za druhé to čo si povedal vôbec nedáva zmysel!“ vykríkol Josh. Willova ruka sa vymrštila dopredu a uštipol Josha do líca. V ďalšej sekunde už šprintoval preč s Joshom v pätách. Prebehli po chodbe, vybehli po schodoch až ku dverám na strechu, otvorili ich. Stáli jeden oproti druhému a Josh vyrazil dopredu, Willa zaskočila jeho rýchlosť a tesne sa vyhol Joshovmu prvému úderu, druhému však nie. Will sa zatackal dozadu, úškrn sa mu rozšíril. Zazvonilo, ignorovali to. Už sa chceli do seba opäť pustiť, keď sa areálom školy rozľahol hlas ich triedneho učiteľa „William, Joshua okamžite do triedy, inak mesiac upratujete telocvičnu po škole!“ Obaja zaváhali, vtom začal triedny odpočítavať „10, 9…….“ Obaja šprintovali dole schodmi a do triedy vbehli tesne na čas. „Fajn, sadajte, ale predtým Will zbehni si po ľad na ošetrovňu.“ Povedal im. Josh si sadol na miesto a zahľadel sa von oknom, v neďalekých kríkoch zbadal pohyb a uvažoval čo to môže byť. „Asi nejaké zviera.“ Pomyslel si. Postava v kríkoch sa usmiala, vietor jej zdvihol červené vlasy a ona zašepkala „Mám ťa Kyrael.“
| Zdieľať tento článok | ||
|---|---|---|
