Kľúč sa otočil v zámke, dvere sa otvorili a všetci traja vošli do izby. Pohľad na izbu zasiahol Joshuu plnou silou, keď takmer všetky predmety presne zapadali na svoje miesta. „Bola to Lissa…“ zašepkal Joshua pozerajúc sa na fotku, ktorá stála na stole. Rodičia mali na tvárach presne ten istý šťastný úsmev, ktorý dominoval v ich tvárach. Mama sa smutne usmiala, zobrala Joshuovi kvety z rúk a dala ich do vázy, ktorá ležala na stole. Joshua sa poobzeral po izbe, prešiel ku písaciemu stolu, na ktorý mama položila kvety a natiahol ruku aby otvoril prostrednú zásuvku. Bola zamknutá. Obaja rodičia k nemu prišli a položili mu ruku na plece „Páčili by sa jej.“ povedala mama, načiahla sa a pobozkala Joshuu na líce. „Ďakujem Joshua.“ zašepkal otec a potľapkal Joshuu po pleci. Obaja, mama aj otec vyšli z izby ruka v ruke a Joshua vedel, že idú na jej hrob, tam kde on nikdy nešiel, nikdy nevkročil na cintorín. Stačilo aby sa k nemu priblížil a jeho pľúca odmietli pumpovať vzduch. Preto každý rok najskôr išli do Lissinej izby, až potom išli, už len rodičia na jej hrob. Joshua prestal rozmýšľať o cintoríne, lebo jeho pozornosť sa upriamila na druhú fotku na stole, ktorú si predtým nevšimol. Opatrne ju zdvihol, a zozadu vypadol malý kovový kľúč. Joshua sa usmial, keď uvidel na pozadí akej fotky skryla ten kľúč. Z fotky sa naňho usmievala Lissa, ktorá v rukách držala malého blonďavého chlapca, Joshuu. Kľúč presne zapasoval v zámke a tá sa s miernym škripotom odomkla, Joshua otvoril zásuvku a nahmatal na vrchnej strane obálku. Opatrne ju odlepil zo zásuvky a vytiahol von. Na chvíľu ho premohla zvedavosť, čo do toho listu Lissa napísala. Tá chvíľa prešla a Joshua položil obálku na stôl vedľa vázy. Založil kľúč do fotky, otočil sa, vyšiel z izby a čakal návrat rodičov. Vedel, že chcela aby si oni prečítali ten list ako prví. Netrvalo dlho a Joshua počul ako sa otvárajú vchodové dvere. Mama vošla prvá, mala na tvári mdlý úsmev, hneď po nej vošiel otec a tak ako aj ona, mal mierne červené oči. Opäť vyšli hore schodmi, tento krát bez Joshuu, ktorý stál dole v predsieni a nechcel im kaziť ten okamih. „Josh!“ ozvalo sa z Lissinej izby. Joshua pomaly vyšiel hore, rodičia sa naňho otočili so slzami v očiach a pevne ho objali. List spadol na zem, Joshua sa naň pozrel, boli na ňom napísané dve vety: „Rodina sú ľudia, na ktorých sa dá vždy spoľahnúť. Preto som rada, že vás mám.“
Joshua sa pozrel do zrkadla a na chvíľu tam miesto seba, uvidel Lissinu usmievajúcu tvár, uznanlivo prikývla a zmizla.
Zdieľať tento článok | ||
---|---|---|
Register For This Site
A password will be e-mailed to you.
Autor Robi Death Note Death Notu DN Lighta Yagamiho Rasa Shinigami Sachiko Yagami Soichiro Yagami SPK Yagami Sayu
WP Cumulus Flash tag cloud by Roy Tanck requires Flash Player 9 or better.
- Vyhodnotenie Letnej súťaže !
Dnes sa dozviete vyhodnotenie letnej súťaži , na ktoré ste všetci netrp…
- Veľká súťaž s vydavateľstvom CREW !
Ešte stále nemáte doma mangu Death Note po česky ? Túžite po nej, ale…
- Prichádza Death Note 4 !
Death note 4 manga je už v predaji ! Pokiaľ ju chcete mať na zberateľskej po…