Loading ...
Joshua sa pozrel do zrkadla, jeho plavé vlasy sa mu zdali tmavšie než obyčajne, zelené oči žiarili z poblednutej tváre ako dva smaragdy. Jeho črty sa mu zdali výraznejšie, ale stále to bol on, teda jeho vysoké sedemnásť ročné ja. Neveriacky potriasol hlavou, keď sa pozrel na hodinky na nočnom stolíku pri posteli. Bolo šesť hodín ráno, normálne o takomto čase ešte dávno spal hlbokým spánkom. Škola mu začínala až o ôsmej a tak sa rozhodol, že prvý krát v celom svojom živote ide urobiť raňajky on. Zvyčajne ich ani nestíhal, lebo prespal každú voľnú minútu, takže do školy šprintoval aby neprišiel veľmi neskoro. Jeho snaha bola márna, veď len z domu odchádzal o ôsmej a cesta do školy mu šprintom trvala dvadsať minút. Joshua sa splazil dolu po schodoch veľmi potichu, uvedomujúc si fakt, že rodičia ešte spia. Vošiel do kuchyne, pripravil raňajky, omeletu, hrianky s maslom, vianočku s džemom, už zalieval kávu, keď do kuchyne vošla mama. Prvá jej reakcia šok, druhá prekvapenie a pri tretej už objímala Joshuu. Ako náhle otec vošiel do kuchyne, začali raňajkovať. Joshua bol príšerne hladný, ale len čo si odhryzol z hrianky, naplo ho, hrianka nemala žiadnu chuť, bola to odporná masa niečoho. Joshua vstal od stola a urýchlene vyšiel von z kuchyne, odignoroval mamino volanie a vybehol hore po schodoch do kúpeľne. Vypľul masu čo mal v ústach a vypláchol si ústa. „Čo sa to deje?“ pomyslel si a vtom si spomenul na Lymierove slová „…..tvoje telo nie je schopné prijímať ľudskú potravu……….tvojou jedinou potravou je pohlcovanie duší…….“ „Dočerta!“ zahrešil, vyšiel von, zobral si tašku do školy, rozlúčil sa, s ubezpečením rodičov, že je v úplnom poriadku. Vyšiel von z domu, opäť mu zaškvŕkalo v bruchu. Povzdychol si, bol hladný, ale aj tak mu to nestálo za ten pocit čo mal, keď si odhryzol z hrianky. Pomaly sa pobral do školy a uvedomil si ako veľmi sa jeho pohľad na svet zmenil, všetko bolo oveľa živšie, ale zároveň aj tmavšie, akoby bola pred Joshuovým zrakom tmavá dokonale priehľadná stena. „Hej Josh!“ zvolal naňho spolužiak. Joshua, zahĺbený v premýšľaní ho však nepočul a išiel ďalej. Dorazil do školy a prekvapene zistil, že cesta do školy mu trvala takmer presne dvadsať minút hoci celú cestu kráčal. Vyučovacie hodiny mu prišli nudné, aj keď absolútne nedával pozor a snažil sa prežiť kŕče prázdneho žalúdku, bolo jedno čo sa ho spýtali, vedel okamžite povedať správnu odpoveď. Škola sa skončila a Joshua okamžite vyštartoval preč, bežal na svoje obľúbené miesto. Bežal do parku, do lesa v ňom, vedel čo musí spraviť ak nechce zomrieť, musí zavolať Lymiera. Vbehol do lesa a predieral sa ku vyvýšenine so skalou, sadol si na ňu a zašepkal „Lymier…“ Zjavil sa, z čista jasna sa objavil pred ním. Uškrnul sa a opýtal „Už si zmúdrel? Alebo je len hlad silnejší ako ty?“ Joshua sa naňho zamračil, ale musel uznať, že má pravdu. Ďalší kŕč v žalúdku ho o tom presvedčil na sto percent. Lymier siahol rukou do plášťa, vytiahol niečo a hodil to Joshuovi „Tu máš, zjedz to.“ Joshua to chytil a prekvapene si uvedomil, čo to bolo. Bolo to jablko.
Meow !! Ďakujeme ti za dalšiu časť!!
| Zdieľať tento článok | ||
|---|---|---|
Apollyon
No vidíš! Potom nebol žiadny dôvod aby si na to reagoval >:-D
Rock Lee [DTM]
no myslel som ze ti z otazok mojich dojde moj nazor … nestalo sa tak … a vazne neviem najst kde si mi na tie otazky odpovedal :D a ci sa to tebe paci alebo nie Svetom to nepohne …. to iste plati aj pre teba …
Apollyon
Nie! Ty si nepovedal svoj názor! Ty si mi dal iba prihlúple otázky – na ktoré som odpovedal, že ty si to nepochopil moja chyba není 8)
A či sa tebe niečo páči alebo nie… |-) Svetom to nepohne! O:-)
Rock Lee [DTM]
nenapadlo ta ze prave preto ze sme na deathnote stranke tak sa sem davaju poviedky podobne aj ked toto mi moc podobne z deathnote nepripada … a ja tiez vyjadrujem svoj nazor to ze protireci tvojmu moja chyba neni :D a prakticky si mi neodpovedal na ziadnu z mojich otazok … a nepis sem dva prispevky za sebou vizera to spamersky ;D
Apollyon
O! A nedávaj mi tu prihlúple otázky na ktoré si vieš odpovedať aj sám, si myslím! >:-|
Apollyon
Nesnaž sa zo všetkého urobiť nespochybniteľnú dokonalosť! >:-| Ja som vyjadril svoj názor. Jablká boli v death note jediným jedlom pre shinigami. A ako viem, sme na death note stránke, tak načo to tam nasilu rvať? Existuje predsa ďalších X možností ako zahnať hlad pre „zberateľa duší“. Niečo čo nie je ľudským jedlom, keď ľudské nemôže jesť! :afk: Je to môj názor. Nehovorím, že sa to tebe nepáči. A ani, že je to hrozné. Ja som vyjadril svoj názor! Nemusí sa ti páčiť a nemusíš s ním súhlasiť… nikto ťa o to nežiadal!
Rock Lee [DTM]
co ked autorka ma rada jablka ?
jablka su zdrave a celkom aj chutne a to ze to bolo pouzite v deathnote znamena ze nikde inde sa to pouzit nemoze ?
a preco ho nemohlo osvietit ?
Apollyon
Vyzerá to zaujimavo, ale…! Uvítal by som originálnejšiu myšlienku. Keď raz nemôže ľudské jedlo, nech ho neje, načo tam rvať jablká, čo je shinigami?? Dúfam, že nie! :oops: Dúfam, že sa to viac zamotá – zatiaľ to nemá skoro žiadnu zápletku. A tá jeho tisícročná múdrosť sa mi tiež moc nepozdáva. Je predsa zberateľ duší a nie „osvietenec“. O:-) Ale ináč, celkom zaujímavé… aspoň zatiaľ >:-D