Kniha smrti

Autor: Robi

-Roman všetko môžeme vyriešiť .Ja som ju chcel zachrániť ale nedalo sa ! -

-Neklam Sarah mi povedala čo tam bolo napísané . Ty si to celé spustil !!!! Keby nevidela tvoj plesnivý ksicht tak by to neurobila ! -

-Ale osud to tak zariadil ja som vtedy nad tým nerozmýšľal ja som si myslel ,že ju zachránim.-

-Ale teraz zabijem ja teba. A budeme si qvit ! A čo ty môžeš proti mne mam zbraň , ktorou ťa zabijem a ani sa nepohneš . Si len slabý anjelik stojaci oproti… -

-Zvrhlému anjelovi , o ktorom som si myslel , že má viac rozumu ako jedno posraté decko !-

-To si nedovoľuj- vytiahol meč obložený rubínmi , bol celý z čierneho zlata a rúčku mal striebrosivej neznámej látky.

-Tento meč usmrtí každého anjela aj jedným škrabnutím . – začal s ním sekať a ja som sa len uhýbal . Všetko okolo bolo za chvílu roztriaskané a začal som sa unavovať . Hodil som sa von oknom a pomaly som dopadol. Zbadal som , že sme boli v zadnom dvore nášho baráku . Snažil som sa nerobiť hluk aby nás náhodou nezbadala mama . Podlamoval mi nohy a sekal hlava nehlava. Zrazu som nešťastne stúpil na dosku a padlo som trvalo to le niekoľko sekúnd no zdalo sa mi , že je to už nekonečne dlho . Zrazu som zastavil čas. Sedel som v zelenom sade na ľavičke s Romanom .

-Prečo ma chceš zabiť ? – spýtal som sa ho.

-Ako si to urobil ? – spýtal sa ma

-Vieš zastavil som čas a spojil som to z mojim posledným želaním . A to bolo ešte pred smrťou sa zmieriť a sme tu . -

-Ja sa nemám prečo zmierovať ja ťa nenávidím !-

-Mysli na malú Lauru ked zomrieš koho bude mať ? -

-Ona už má niekoho dal som ju tete a už ju nikdy v živote ani neuvidím .-

- Spomeň si na to ako ti ju dávali rodičia pred tým ako nastúpili do auto , v ktorom umreli. Povedali ti aby si strážil ako oko v hlave .-

-Dobre mier- podal mi ruku v tom sa všetko rozplynulo a boli sme naspäť v boji. Okolo samá spúšť a krv . Čas sa pomali pustil a Roman zrazu sekol. Meč mi letel nad hlavou a už už sa ma dotýkal. Zrazu predomňa niekto skočil. Roman sa vyľakane obzrel a rýchlo odletel. Zrazu po mne začala tiecť červená tekutina… krv .

Autor: Robi

Pohľad mi zastal nad teom nadomnou. Pomaly som ho odvalil. Keby ten anjel žil bol by som sa mu osobne podakoval , že mi zachránil život. V tom vbehla Kamila.

-Jake , si v poriadku ? -

-Ano žijem ale on nie – povedal som a ukázal na telo anjela života.

-Nie Detrich, Prečo ? – začala plakať a sadla si pri anjela.

-Nevedel som ,že sa poznáte . -

-Je to Detrich , anjel života jeden zo starších anjelov a môj najlepší priateľ. Keby nás vonku nezdržiavali zvrhlí anjeli , ktorý sú na jeho strane nemusel by sa obetovať. Niéééé -

-Kami bude to v poriadku neboj sa. Bol to Roman on ich vedie. Chcel ma zabiť ale ked sekol mečom on sem priletel a zachranil mi život.-

-Roman ? Tvoj úžasný kamarát tak už vie prečo to celé súviselo s tebou to on vzbúril anjelou , to on má na svedomí mnoho nevinných ľudských životov. Už chápem… -

-Pod pôjdeme hore a mama nám spraví kávu aby sme sa upokojili.-

-A čo Detrich ? -

-Tvoji priatelia sa o neho postarajú. Dnes sme už spravili mnoho.-

Ked sme vyšli po schodoch mama stála vo dverách a utierala dvere.

-Ježiši deťúrence čo ste taký špinavý ? A samá krv ? -

-Mami ideme sa prezliecť aspravila by si nám kávu ? Prosím . -dopovedal som a odkrivkal som hore do izby.

-Kami ty si zranená ukáž obviažem ti to .-prišiel som pri Kamilu , vyčisil som jej ranu a obviazal. Bolo vidno ,že bojovala so silným súperom.

-Neboj to nič nie je ale ty máš celé nohy doráňané. Musíme to vyriešiť. -

-Áno to musíme. Zapíšem Romana na druhú sranu zápisníku a bude po všetkom !-

-Nie ! Ty si sa zbláznil ! Ked to urobíš budeš rovnaký ako on ! -

-Ale ja to urobím v sebaobrane a tebaobrane -

-To je jedno ked ho tam napíšeš už ma neuvidíš ! -

-Nie Kami ale niekedy to je potrebné. Však nato je to tam ! Alebo nie ? -

-Ja nechcem aby si niečo pokazil . Ja sa o teba bojím . Pretože ťa milujem. Ale ked to spravíš … Budem nútená zriaknuť sa ťa navždy.-

-Ja ťa tiež milujem … – Išiel som ju pobozkať a v tom vošla mama.

-Prepáčte ,že ruším deti ale je tu tá káva a nieže urobíte niečo čo. Aby zo mňa babka neostala- Usmiala sa a odišla.

-Ja mam prácu Jake idem doručiť pár miminiek a urobiť pár babiek.- Usmiala sa a pobozkala ma.

-Oficialne spolu chodíme . Ale pred anjelmi sme kamoši. -

-Aj ja mám prácu zopár babiek odobrať a spraviť siroty .-

-No hahaha to už jaký humor . -

-Stretneme sa večer.- Potom som otvoril knihu a začal som listovať . Zase samá práca .

Autor: Robi

Autor: Robi

Autor: Robi

-Takže ked pridáme jeden vodík, tak odoberieme síru a teraz… Počúvaš Jake ? – spýtal sa chemikár .

-Áno p. profesor – povedal som, aj keď som rozmýšľal o niečom inom . Neviem prečo nemôžem ísť na ten výlet , mama furt len mudruje, že to nie je dobrý nápad, no ide každý, tak prečo nie aj ja.

-Tak mi zopakuj, čo som vysvetľoval! – naliehal.

Všetci na mňa zízali, ale ja som to nevydržal – Počúvajte ma, mňa vôbec nezaujíma, že načo pridať, odbrať a viete čo, ja idem odtiaľto a vysvetľujte to iným. -

Zobraziť celý článok ..

Autor: Robi

-Čo ??? – nechápal som tomu. Ja a anjel smrti ? To je blbosť – hovoril som si.Chytil som knihu a začal som ju listovať. To nie je možné. Zavolám kamošovi nech sa na to dojde kuknúť. Alebo radšej zajdem za ním s takýmto ,už pre mňa vážnym, problémom.
-Si hladný ? – spýtala sa ma mama.
-Nie idem k Romanovi ma pozval, že niečo oslavuje a nečakaj ma skoro – povedal som pritom ako som hladeľ do zrkadla.
- Serus Roman mam malý problém.- povedal som do telefonu počas cesty .
- Ale ja nie som Roman ja som Karolína hmm , Roman ti to nepovedal? Bývam uňho- povedala.
-Aha to nevadí možno mi pomôže aj tak – zaklopal som a Karolína otvorila – Ahóój- hodila sa mi okolo krku a vypadla mi knižka. -Počkaj nedotýkaj sa jej prosím… -Ani som nestihol dopovedať už ju listovala.
-Jéj aký pekný diár. A aké pekné písmo ! To si ty písal ? – pozrela sa na mňa zvreskla, padla a hodila knihu daleko za seba .
-Ježiši tá kniha ju zabila , to som nechcel ! Romáááán pomoc. Našťastie dýchala. Zavrel som dvere a potiahol som ju do obývačky. Podložil som jej pod hlavu vánkúš .
- Si anjelik však ? – ozval sa detský hlások z ohradky. Malá Laura držala knihu a pozerala na mňa. -Ahoj áno ja som anjelik ale teraz mi podaj tú knižku a dám ti bábiku.- Ani som ju nemusel presviečať a podala mi ju -Ja mám veľmi rada anjelikov aj teba . Podáš mi ručičku ? – Pohladkal som ju a začala sa smiať – Tak teraz sa pekne hraj a ja zoženiem tvojho brata , dobre?- Roman kde si bol ? -
- Ja som len tu na balkone fajčil prečo ? Ježiši Karolína čo sa stalo ? Jake to čo … – zmätene bľabotal.
-Ked ti poviem novinu až potom budeš bľabotať jak malá Laura-
-Ale nesranduj ja , to čo máš v ruke ?- spýtal sa.
- Roman musíš mi pomôcť som Anjel smrti ! -
-Čooo? – práve v tom malá Laura povedala – Aké veľké krídla máš . A vieš aj lietať ? -
Podal som mu knihu a zbadal ma. Moje nové ja . Pozeral sa na mňa jak na kopu zemiakov no nakoniec povedal – No máš pravdu je to vážne a usmial sa. – Karolína sa prebrala ale tak si tresla hlavu pri tom páde, že si nič nepamätala. Tak a teraz mám problém naviac nemôže ma nedajbože zbadať lebo by to určite nedopadlo dobre. Takže u Romana som v ten deň akože nebol. Po pár dňoch ma Roman ohlásil smskou : Príd do parku . Tak som sa vybral do parku.
-Serus čo sa stalo ? – spýtal som sa
- Ahoj ale ked ti toto poviem tak uvidíš ,že sme v riti ! Doslovne ! – povedal a ukázal mi knihu na prvej strane boli mená, časy a spôsoby úmrtia rôznych ľudí. – Stále sa objavujú a niektorý mali umrieť už včera ja neviem ako to funguje ale myslím ,že tvoje poslanie už začalo !

Autor: Robi

Celú noc som premýšľal nad tým ako to všetko bude. Kto som a prečo práve ja ? Mám zabíjať ľudí alebo zachraňovať pred ťažkým životom? Pozeral som do knihy a pomaly sa dopisovali mená. Je to čudné. Zajtra to vyskúšam a uvidím v tej chvíli som zadriemal .

Zobudil som sa na zemi a okolo mňa samé papiere a kniha v tom sa mi otvorili dvere.

-To čo to tu je ? Jaký bordel ? Okamžite upratať. – vykrikovala mama.

-Mami idem sa prejsť potom upracem , prosím .- Nahodil som úsmev a už som utekal dole schodmi. Tak som sa zapozeral do knihy až som vybehol na cestu a nevšimol som si kamion. Trúbil , trúbil ale ja som ho nepočul. Otočil som sa a zrazu som cítil ako do mňa niečo celou silou vrazilo. Čas sa spomalil a zrazu vidím ,že mi trčí polovica tela v kamione a okolo same plechovky piva. Zrýchlil sa čas a kamion už bol na konci ulici. Vau zvláštne. Rozbehol som sa celou silou do budovi a zrazu sa zastavil čas . Nikto sa nehýbal iba pár ľudí , ktorý boli taktiež aniely , sa čudovali čo sa stalo. Nastal zmätok. Jeden biely anjel pribehol ku mne a začal na mňa hučať: – To si ty spôsobil čo ti šibe šak nás prezradíš ! Nemôžeš behať cez budovy pre ulicou plnou ľudí . Ale ako si dokázal zastaviť čas ? Si výnimočný ? -

- Prepáč ja som nový hehe a neviem ako som to spravil. Ako sa voláš ? Ja som Jake -

- Ja som Kamila anjel života . Na svete je mnoho anjelou okolo 2 milionov -

- Ja som anjel smrti -

- Z anjelmi smrti sa nebavím sú zlý a zvrhli nevyužívajú svoje schopnosti čestne -

- Ale počkaj nechod ja som iný , ja sa budem snažiť správať tak jak mám . Kamaráti ?-

- Tak dobre poviem ti ako to tu funguje. Ale najskôr mi povedz ako sa to stalo a spusti čas-

- Ja? Ja vravím, že som nový ale skúsim to – mávol som rukou a všetko sa spustilo.

-Si naozaj výnimočný toto nedokáže každý anjel smrti . Zastaviť čas vie iba 1 z milionu. Zatial ti verím pod sadneme si na lavičku . – povedala Kamila.

-Jééj ty máš bielu knihu aha ja mám čiernu ale neviem ako sa to používa …-

-Tak teraz ma dobre počúvaj !Povedal si to už niekomu, že si anjel ? -

- Ano kamarátovi Romanovi a ešte jeho malá sestra ma videla lebo držala knihu. Náhodou.-

-Dobre ale veríš im ,že to nepovedia ? -

- Neboj sú to skvelý ľudia – povedal som a kukal som na jej veľké biele krídla

-Tak ty si anjel smrti , máš knihu smrti kde sa ti zjavujú mená ľudí pri ,ktorých musíš byť ked umierajú a poslať ich do neba alebo pekla . Ale to je na tvojom uvážení. Vždy ked sa na danú obeť kukneš vždy budeš mať jasno kde ho máš poslať. Druhá strana zápisníku je čiernejšia . Prečo ? – spýtala sa ma

- Ja neviem ,že by sa tam písali ľudia , ktorých chcem zabiť ja ? -

- Ano ale využívaj to správne pretože jedno zlé rozhodnutie a budeš takisto
zvrhli anjel, ktorého duša sa už nikdy nedostane do neba. A radím ti nie každý vrah je vrah ! Ahoj uvidíme sa neskôr čaká ma bábätko .- povedala a odletela.

Tak dobre už viem načo som . Otvoril som knihu. Tak idem sem prečítal som meno a pripravil som sa na odlet. -WAAAA to čo je to sa jako riadi ?? !!! – A už som stál v jednom malom domčeku kde na posteli ležala tehotná mamička . Mám zabiť mamu ? Prišla jedna žena a začala ju rodiť. Bol to hrozný pohľad a zrazu sa zjavila malá dušička. Dieťa sa narodilo mŕtve to preňho som prišiel. Chcelo sa mi plakať ale nešlo to. Chytil som dieťatko za ruku a poletel som sním čo najbližšie k nebu. Pustil som ho .

Autor: Robi

Večer som nemohol zaspať to dieťa ma veľmi mrzelo a nechcel som to spôsobiť. Tak som sa pustil do upratovania . Všetko som tak vyleštil , že ked ráno vyšlo slnko všetko sa ligotalo. Celú noc som nespal a chýbalo mi to ale práca nepočká .

-Ahoj Roman. Nezájdeme na drink ? -volal som Romanovi

- Môžeme ale musím sa zbaviť Karolíny lebo má depresiu spomenula si, že videla anjela ale neboj nevie, že si to ty, tak neska o druhej čau-povedal a zložil.

Išiel som do školy a hned ráno ma potešilo pokarhanie riaditeľom za odvrávanie chemikárovi. No zbohom. Celý deň som rozmýšľal ako znova stretnúť Kamilu ked mi nedala na seba kontakt . Však o druhej sa stretnem z Romanom všetko bude dobré. Ako som listoval knihu prebehol mi mráz po chrbte bolo tam meno – Karolína Marsová , dnes o 14:12 , vyskočí z balkona z depresie jej preskočí – No doriti !

- Pani profesorka je mi strašne zle mohol by som ísť domov ? – spýtal som sa.

-Ano chod a vylieč sa zajtra prines ospravedlnenku – No kým dopovedala už som hádzal veci do tašky a utekal som k Romanovi . Lenže som mal také šťastie , že ma zastavilo asi desať profesorov, že nemám behať a nakoniec debilný školník hulákal, že : -Prezuvkýýýýý-

Kuknem na hodiny a 13:54 no k nim sa akurat stihnem dostať. Naskočil som do mestkej a ledva som dýchal . Rozmýšľal som iba nad tým, aby som zachránil Karolíne život. Vystúpil som na ulici kde býva Roman a utekal som po schodoch. 14:10 . Rýchlo zazvoním a kričím Nerob to Karolína prosím – otvorila dvere a Nie to si ty nie- začala plakať a rozutekala sa na balkon.

-Niééééé prosím všetko sa vyrieši ! – no vtom skočila . Čas sa spomalil a ja som skočil za ňou . Roztiahol som krídla a padal som tesne pad ňou no nedočiahol som.

-Povedz Romanovi , že ho milujem ! – Dopadla . Bola na mieste mŕtva Chcelo sa mi plakať no nešlo to. Chytil som ju za ruku a z úsmevom na rozlúčenie som ju posunul k nebu. Zrazu som na chvílu pocítil ,že som človek a začal som plakať . Na ľavičke oproti domu sedela Kamila a pomali prišla ku mne .

-Jake malo sa to stať nemohol si to zmeniť – povedala a chytila ma za plece.

-Ale keby som neprišiel, by ma nezbadala ,by nevy…-prerušila ma

-Nie je to tvoja chyba ty za to nemôžeš . Osud to takto zariadil – povedal a zdvihla ma . Pomali sme kráčali preč ….

Autor: Robi

Myslel som si ,že sa zrútil celý svet zabil som kamarátovu priateľku . Ako mu to poviem. Neviem či som spal alebo bdel. Nepamätám sa ako som prišiel domov . A nepamätám si čo bolo po tom ako sa to stalo. Zrazu som počul hlasy . Pozrel som sa na hodiny a bola polnoc. Zišiel som do kuchyne a Kamila sa rozprávala z mojou mamou .

-Ty si mi nehovoril, že máš priateľku ! A včera si sa pekne doriadil ked ťa musela domov doniesť. -Kamila na mňa žmurkla a pochopil som, že nemohla povedať pravdu .

- Jááj no prepáč už sa to nestane. – Prišiel som pri ňu a povedal som jej do ucha ,že dakujem.

-Tak ,už je neskoro Kamilka radšej u nás prespi. Bojím sa o teba.-

- Nie nebojte sa ja kľudne pojdem ja sa nebojím – povedala zdvorilo.

-Ale ja áno Kamilka tak chodťe do izby deti a zatiaľ ti upravím posteľ v obyvačke. -

-Dobre dakujem – A už sme išli po schodoch. V izbe povedala Kamila :

- Nemysli si , že to niečo znamená ja som ti len chcela pomôdť tak zajtra povieš , že sme sa pohádali a rozišli ! Dobre?- Vždy bola taká rázna až to niekedy bolelo ale prikývol som .

Ľahli sme si na postel a začali sme sa rozprávať:

-Už určite Roman našiel telo svojej priateľky chudák teraz sa trápi -

-Nerieš to tak to malo byť . Aj ja som si na začiatku myslela , že je to nespravodlivé ale pochopila som to -

- Vieš ked som tam stál som rozmýšľal nad tým,že skončím. – kukol som sa na Kamilu a videl som ,že spí . Chystal som sa ľahnúť na zem a vtom si ľahla na moje rameno a nechcel som ju budiť.

Cŕŕŕŕŕŕn . -Čo je to je už toľko hodín tak vstávaj Jake vstávaj- kričala Kamila zmeškáš do školy.

-Jááj som sa dobre vyspal -

-Aj ja ale teraz rýchlo podme na raňajky – zišli sme dole a mama už rozkladala milion päťsto salámov a šalátov.

-Mami čo to robíš načo toľko stačila by šunka – povedal som

-Ale nie zlatíčka moje šak sa napapajte . A hybajte do školy som Vám spravila desiatu -

Dojedli sme a išli sme no v dverách nám mama ešte zakričala : – Dúfam , že ešte prídeš Kamilka- No robili sme sa ,že sme akože nepočuli.

-Tak čau ja idem čaká ma práca a nad tým koncom ani neuvažuj pretože ja osobne ťa zaškrtím, ide ti to dobre a to netreba zmeniť . Ahoj -

-Čau – povedal som a vykročil som do školy.

Autor: Robi

Na daľší deň som sa rozhodol,že pôjdem za Romanom a všetko si vysvetlíme no ked som prišiel všetko sa vyvinulo inak.

-Vieš je mi strašne ľúto Karolíny ja chcel som ju zachrániť ale už sa to nedalo .-

-Tak preto si neprišiel na naše stretko ? A čo si tu vlastne hľadal ? -pýtal sa

-Ja odkedy som anjelom sa mi zjavujú obete a tak som sa ponáhlal . Raz ti poviem celú pravdu a určite to pochopíš. -

-Videl som ťas jedným dievčaťom ani si sa nepochválil kamoško. No čo ako sa volá a aká je ? – prvý krát nahodil úsmev po Karolíninej smrti.

-Ale ja sňou nechodím je to kamoška.-povedal som

-Neklam . Nikdy mi nič nepovieš hehe ako aj so Sarou. – povedal a drgal do mňa.

- Zo Sarah to bolo iné boli sme spolu velice krátko a bol to omyl . To sme pochopili obaja a preto sme sa rozišli . – Povedal som a schytil veci. -Idem lebo ma čaká robota mám nové duše ,ktoré musím roztriediť -

- A nezabudni ona ťa určite miluje – pomyslel si Roman a hladkal čiernu knihu , ktorú mal vo vačku.

Po ceste domov som pomohol pár ľudom do neba a jednej žene do pekla. No doma ma čakalo prekvapenie.

-Ahooooj zlatko -utekala z kuchyne ku mne Sarah. Pomyslel som si: čo tu do čerta robí ?

-Ahoj Sarah . Prečo si prišla ? Myslím, že ked sme sa pred dvoma rokmi rozišli sme si povedali , že sa už nebudeme stretávať-

-Ale ja ťa milujem a chcem to napraviť, myslela som si ,že aj ty! -chcela mi dať bozk no ja som sa uhol.

-Podme hore. -

O chvíľu sme sedeli v izbe a rozmýšľali nad nami. Ja som myslel na Kamilu a Sarah na mňa. Čo mám urobiť? Kamila ma očividne odmieta a Saru som do nedávna miloval ale teraz … Sarah prišla ku mne a pobozkala ma . V noci som počul kroky a otvárať skrine a pomyslel som si Sarah sa vybaľuje a spal som dalej.